„Do katastrofy ostávajú len 2,8 dňa“. Nízka obežná dráha sa mení na časovanú bombu, riziko kolízií rastie každou hodinou
Nízka obežná dráha je preplnená tisíckami satelitov a riziko kolízií prudko rastie. Vedci varujú, že jediný výpadok riadenia môže spustiť reťazovú katastrofu a ohroziť GPS, internet aj predpoveď počasia.
Vesmír je možno nekonečný, no to už určite neplatí o orbite našej planéty. Presnejšie tu hovoríme o nízkej obežnej dráhe, ktorá začína pripomínať naše hlavné mesto počas každodennej dopravnej špičky na Prístavnom moste. Pred niekoľkými desaťročiami sa na tejto vrstve nachádzalo maximálne pár stoviek satelitov. Dnes sú ich tam tisíce a to predstavuje veľký problém. Na tému upozornil server universetoday.com.
Satelity sú nútené denne vykonávať desiatky až stovky korekcií, aby sa predišlo kolíziám. Touto situáciou sa rozhodli zaoberať vedci z Princetonskej univerzity, ktorí svoje zistenia predstavili v podobe štúdie. Jej výsledky nie sú vôbec pozitívne. V podstate hrozí katastrofa, ktorá sa môže stať pokojne dnes, ale aj o mesiac. Teda kedykoľvek a je jej čoraz ťažšie zabrániť. Výskumníci preto zaviedli ukazovateľ CRASH Clock, podľa ktorého by v roku 2025 po strate možnosti posielať príkazy na uhýbacie manévre nastala katastrofická kolízia v priemere za 2,8 dňa, kým v roku 2018 by to bolo ešte 121 dní.
Pri súčasnej hustote objektov na orbite je riziko kolízie veľmi veľké. Niekedy stačí len krátky výpadok komunikácie s riadiacim centrom. Teda inštitúciou, ktorá sleduje pohyb družíc. Ak by sa v rovnakom čase objavila neočakávaná geomagnetická búrka, problém sa môže rýchlo zmeniť na katastrofu. Stačí, ak by operátori stratili kontrolu čo i len na 24 hodín, existuje 30 percentná šanca na vznik katastrofických kolízií. Keby je to dlhšia doba, asi si to vieš predstaviť.
Riziko kolízií na nízkej obežnej dráhe je čo raz vyššie
Za preplnenosť nízkej obežnej dráhy je do veľkej miery zodpovedná americká spoločnosť Starlink. Jej komunikačné satelity vykonávajú tisíce úhybných manévrov mesačne. Podľa vedcov dochádza k nebezpečným priblíženiam, teda k situáciám, keď sa dva objekty minú o menej ako jeden kilometer. To sa deje približne každých 11 minút! A to len medzi systémami spoločnosti Starlink, nepočítajúc ostatné satelity, vojenské družice či zvyšky vesmírneho odpadu. Čo vychádza približne každých 22 sekúnd.
Obežná dráha pritom nie je statická. Okrem svojho pohybu okolo Zeme. A spolu so Zemou aj okolo Slnka, dochádza u nej k zmenám výšky a hustoty atmosféry. Napríklad počas slnečných búrok sa dolné vrstvy orbity doslova „nafúknu“, čím sa zvyšuje aerodynamický odpor. To spôsobuje družiciam problémy, pretože sa spomaľujú a musia častejšie korigovať dráhu. Nízka obežná dráha teda nie je vesmír v pravom slova zmysle. Ide o prostredie, kde má tenká atmosféra citeľný vplyv. Ak by sa však takáto búrka spojila s výpadkom riadiacich systémov, katastrofa by bola na svete. Operátori by nedokázali včas zareagovať a niektoré satelity by pri najlepšom len zhoreli v atmosfére.
Neprehliadni
Horšie by však boli kolízie na orbite. Tie by vytvorili obrovské množstvo neovládateľných trosiek, ktoré by spustili reťazovú reakciu. Pri priemernej rýchlosti 28-tisíc kilometrov za hodinu má totiž aj úlomok veľkosti milimetra dostatok energie na to, aby poškodil iný satelit a spravil ho neovládateľným. Tento jav má aj svoje meno – Kesslerov syndróm. Podľa vedcov by jeho spustenie mohlo znefunkčniť nízku obežnú dráhu na celé desaťročia, ak nie storočia.
Stratíme prístup do vesmíru?
Riziko naviac zvyšuje aj fakt, že niektoré krajiny experimentujú so zbraňami schopnými ničiť satelity. Hovorí sa napríklad o ruskom programe, ktorý testuje protidružicový systém navrhnutý na obranu ich územia. Paradoxne však takéto „obranné“ systémy môžu z dlhodobého hľadiska uvrhnúť celý svet do „stredoveku“
Ak by došlo čo i len k jednej vážnej kolízii medzi väčšími telesami, mohli by sme mať do mesiaca uzavretý prístup na obežnú dráhu. A nám by sa tak pozastavil výskum vesmíru. Dopad by však nebol len vedecký. Postihol by aj každodenný život. Bez satelitov by zlyhala GPS navigácia, predpovede počasia, satelitný internet, televízia, synchronizácia času aj množstvo technologických systémov, od dopravy po finančné transakcie. Jednoducho povedané, vznikla by jedna veľká komplikácia, na ktorú nie sme vôbec pripravení.
Zrazu by sme sa ocitli vo svete, ktorý by sa v mnohom podobal minulosti. Lenže nie tej „romantickej“, ale plnej kríz, rabovačiek a podobne. Stačí si pozrieť seriály na post-aspo tému. Nakoniec by nám ostalo len pekne „šúchať nohami“ a dúfať v nejaký nápad, ako si znovu sprístupniť vesmír. Čo vzhľadom na našu technologickú vyspelosť, by bolo minimálne veľmi ťažké až nedosiahnuteľné.
