Americká firma stavia „vesmírne delo“, ktoré môže vystreliť satelit až 23-krát rýchlejšie než zvuk a úplne zmeniť ceny štartov
Start-up Longshot stavia obrovské pozemné delo, ktoré má vystreliť malé satelity na orbitu rýchlosťou Mach 23 pomocou stlačeného plynu. Projekt sľubuje extrémne lacné štarty, no bojuje s tisícmi G preťaženia a brutálnym ohrevom v atmosfére.
V Kalifornii vzniká projekt, ktorý vyzerá rovnako šialene ako ambiciózne. Start-up Longshot stavia pozemné delo, ktoré má vystreliť malé satelity do nízkej obežnej dráhy. Nie pomocou rakiet, ale pomocou dlhej oceľovej trubice, do ktorej firma tlačí projektil postupnými dávkami stlačeného plynu. Cieľ? Rýchlosť až Mach 23 a štart za zlomok dnešnej ceny, informuje Interesting Engineering.
Longshot funguje od roku 2021 a svoj hlavný testovací areál presunul do bývalého krytého kanónového laboratória amerického námorníctva v Alamedskom prístave. Predtým tam skúšali zbrane ako Phalanx, dnes tam stojí prototyp, ktorý firma opisuje ako „najväčšie funkčné delo na svete“, 76-centimetrová, 36-metrová oceľová rúrka určená na extrémnu akceleráciu.
This ground-based kinetic launch system, or “space gun,” aims to reduce the high cost of launching payloads into Earth orbit. https://t.co/CMyqUzMewT pic.twitter.com/ZKBrNvQypN
— Interesting Engineering (@IntEngineering) November 24, 2025
Niečo medzi sci-fi a starou vojnou
Ak máš pocit, že koncept pripomína Julesa Verna, nemýliš sa. Longshot sa inšpiroval aj starým nemeckým V-3 kanónom z druhej svetovej vojny. Ten používal sériu bočných komôr s výbušninami, ktoré postupne zrýchľovali strelu. Longshot tento princíp posúva do extrémov a namiesto výbušnín používa stlačený plyn a namiesto doletu 165 kilometrov mieri na orbitálnu rýchlosť.
„Princíp je starý, ale energia systému je úplne inde,“ vysvetľuje jeden z inžinierov.
To však znamená aj obrovské fyzikálne prekážky.
Neprehliadni
Hlavným problémom je preťaženie, ktoré neodpustí chybu. Ak chceš urýchliť projektil na Mach 23 (približne 7,8 km/s) na dráhe dlhej pol kilometra, vznikne preťaženie, ktoré drví všetko, čo nie je špeciálne tvrdené. Hovoríme o tisícoch G. Bežná elektronika takúto ranu nezvládne, ani keby mala desaťkrát viac výstuže než dnes.
Satelity určené pre Longshot teda potrebujú úplne inú konštrukciu. Extrémne pevné šasi, jednoduchú elektroniku, odolné materiály a minimum pohyblivých častí. Niečo, čo pripomína raketový „muničný kontajner“ skôr než klasický satelit. Longshot počíta s tým, že vytvorí novú kategóriu nákladu, ultraodolné, lacné, masovo vyrábané satelitné moduly.
Ďalším problémom je aerodynamika pri Mach 23, problém, ktorý čaká hneď po výstrele. Projektil letí takmer horizontálne, takže niekoľko prvých kilometrov trasy prechádza hustou atmosférou. Pri rýchlosti Mach 23 vzniká teplo, ktoré láme materiály, odparuje povrchy a trhá vrstvy kovu ako papier.
Dizajn projektilu preto pripomína šíp s extrémne ostrým nosom a minimálnou čelnou plochou. Firma musí riešiť ablácie, stabilitu letu, riadenie ohrevu a najmä prechod cez nižšie vrstvy atmosféry bez toho, aby projektil stratil kritické percentá rýchlosti.
Testy zatiaľ bežia „len“ Mach 4
V oaklandskom areáli firma vykonala vyše sto výstrelov. Najnovšie pokusy dosiahli rýchlosti cez Mach 4 a tým ukázali, že staged-injection systém funguje.
„Zatiaľ sme len na začiatku krivky,“ povedal jeden z technikov: „ale trend máme správny.“
A práve tieto výsledky pritiahli investorov. Longshot získal podporu amerického letectva cez program SBIR a 4 milióny dolárov od investorov ako Starship Ventures či Sam Altman.
„Ak padnú náklady, zmení sa rytmus celého vesmírneho priemyslu,“ hovorí Altman.
Longshot chce teraz postaviť urýchľovač, ktorý má reálnu šancu dostať satelit až k orbite. V Nevade má vyrásť oceľová trubica s priemerom tri stopy a dĺžkou viac ako pol kilometra. Povedie cez jednopruhový, míľu dlhý koridor. Po bokoch budú rozmiestnené injekčné moduly s plynmi a celý objekt dostane masívne zemné valy.
Lokalita má ešte jeden bonus. Blízko je Nevada Test Site. To otvára možnosť dodávať americkej armáde extrémne rýchle testovacie ciele. Longshot to otvorene priznáva ako sekundárny biznis.
Ako to vyzerá po ekonomickej stránke
Ak Longshot uspeje, zlacnie štart malých satelitov do miery, ktorá dnes pôsobí nereálne. Najviac by z toho ťažia firmy, ktoré stavajú rozsiahle konštelácie ako Starlink, OneWeb či ďalšie siete LEO satelitov. Tieto projekty potrebujú stovky až tisíce malých modulov, ktoré nemusia prežiť ľudské podmienky, ale potrebujú lacný vstup na orbitu.
Longshot stavia na tejto logike. Stabilná infraštruktúra, nízka cena jedného výstrelu, minimálne prevádzkové náklady. Raketa má obrovské množstvo jednorazových dielov, delo nie.
Projekt nerieši všetky problémy, ale otvára cestu k úplne inému typu vesmírneho štartu – surovému, extrémnemu a lacnému. A ak sa tímu podarí dostať svoje delo na orbitálny výkon, vesmír dostane alternatívu, ktorá funguje úplne inak než čokoľvek, čo doteraz poznáš.
