Lekári úspešne transplantovali prasaciu pečeň ľudskému pacientovi, fungovala takmer 200 dní
Výskumníci hovoria o novom míľniku v oblasti transplantácie.
Vedci práve prepisujú históriu transplantácií. V časopise Journal of Hepatology sa objavila správa o prvej transplantácii prasacej pečene človeku, ktorá prežila viac ako pol roka. Áno, čítaš správne, vedci implantovali geneticky upravenú pečeň prasaťa do živého pacienta, a tá dokázala vykonávať kľúčové funkcie pečene.
Pacientom bol 71-ročný muž s cirhózou spôsobenou hepatitídou B a rakovinou pečene, ktorý nemohol podstúpiť bežnú transplantáciu ani chirurgické odstránenie nádorov. Lekári použili diannanské miniprasa desiatimi genetickými úpravami, aby telo prijalo cudzí orgán a minimalizovali imunitné reakcie. Úpravy zahŕňali vypnutie antigénov, ktoré by normálne spustili odmietnutie, a pridanie ľudských génov pre lepšiu zrážanlivosť krvi a kompatibilitu s človekom.
Pomocná transplantácia, tajomstvo predĺženého prežitia
Kľúčové pri tomto prípade bolo, že išlo o pomocnú transplantáciu. Lekári nevybrali pacientovu vlastnú pečeň, ale implantovali prasaciu pečeň ako dočasnú biologickú podporu. To znamená, že pacientova poškodená pečeň mohla stále vykonávať časť funkcií. V praxi to znižuje riziko okamžitého zlyhania, ktoré hrozí pri úplnej transplantácii, kde by človek dostal len prasaciu pečeň. Telu tak v podstate fungovali dve pečene naraz, čo umožnilo lekárom mať čas riešiť komplikácie a predĺžilo pacientovo prežitie.
Prvá fáza po operácii bola úspešná, pečeň produkovala žlč a syntetizovala zrážacie faktory bez známok hyperakútneho odmietnutia. Bohužiaľ, po 38 dňoch sa objavila vážna komplikácia, xenotransplantačne asociovaná trombotická mikroangiopatia (xTMA). Tento stav súvisí s poškodením ciev a aktiváciou imunity. Lekári nasadili liek eculizumab a vykonali výmenu plazmy, čo problém vyriešilo. Neskôr však pacient trpel opakovanými krvácaniami zo žalúdka a nakoniec zomrel po 171 dňoch.
Xenotransplantácia je lekársky postup, pri ktorom sa do ľudského tela transplantuje orgán, tkanivo alebo bunky pochádzajúce zo zvieraťa. Najčastejšie ide o geneticky upravené prasa. Cieľom je nahradiť zlyhávajúce ľudské orgány v situáciách, keď nie je k dispozícii vhodný darca. Tento prístup však prináša veľké imunologické a etické výzvy: ľudské telo zvyčajne cudzie živočíšne tkanivo okamžite odmieta, preto sa prasačie orgány geneticky upravujú tak, aby boli „ľudskejšie“, napríklad odstránením génov, ktoré spúšťajú imunitnú reakciu
Neprehliadni
Prečo to má zmysel
Aj napriek komplikáciám tento prípad dokazuje, že prasacia pečeň môže fungovať v ľudskom tele a podporiť metabolické a syntetické procesy. Vedci vidia obrovský potenciál pre pacientov s akútnym zlyhaním pečene, kombinovanými formami zlyhania alebo rakovinou pečene, kde je čas kritický a ľudských darcov je málo. Podľa WHO každoročne tisíce pacientov zomierajú, kým čakajú na ľudskú pečeň. V Číne stovky tisíc ľudí ročne trpia zlyhaním pečene, no transplantáciu dostane len pár tisíc pacientov.
„Tento prípad je prelomový. Ukazuje, že geneticky upravená pečeň dokáže fungovať dlhodobo v ľudskom tele. Zároveň však odhaľuje, že ešte musíme vyriešiť problémy s koaguláciou a imunitou. Toto je historický moment pre hepatológiu. Ukazuje, že xenotransplantácia má budúcnosť a môže otvoriť nové cesty pre pacientov, ktorí dnes nemajú šancu, hovoria autori štúdie.
Vedci a lekári teraz pracujú na tom, aby komplikácie spojené s koaguláciou a imunitou minimalizovali a aby podobné transplantácie mohli byť bezpečne opakované. Aj keď pred nami stále stojí množstvo technických a etických otázok, nová éra transplantácií pečene práve začala a možno čoskoro budú pacienti prežívať vďaka prasacím orgánom dlhšie a kvalitnejšie životy.
