V Číne vypestovali bijúce ľudské srdce v prasati! Vedci hovoria o revolúcii v transplantáciách
Vedci v Číne úspešne vypestovali bijúce srdcové tkanivo z ľudských buniek v embryu prasaťa. Výskum otvára nové možnosti v transplantáciách a zároveň vyvoláva silné etické otázky.
Vedci v Číne sa postarali o senzáciu, ktorá môže zásadne ovplyvniť budúcnosť transplantácií! Ich objav sa zároveň týka aj vývoja liečby závažných ochorení. Po prvýkrát v histórii sa totiž biológom podarilo vypestovať bijúce srdcové tkanivo z ľudských buniek priamo v embryu prasaťa. Tento výnimočný úspech sa opiera o technológiu tzv. ľudsko-zvieracích chimér, kde vedci kombinujú ľudské a zvieracie bunky s cieľom vytvoriť nové, životaschopné orgány.
Experiment ukázal, že takto vytvorené srdcové tkanivo dokáže prežiť a fungovať minimálne 21 dní, čo je považované za veľký úspech. Na výskum upozornil aj prestížny vedecký časopis Nature, samotná štúdia však zatiaľ neprešla recenzným konaním.
Tiny human hearts grown in pig embryos for the first time
The hearts started to beat in the pig–human hybrids, which survived for 21 days.https://t.co/0VYi5JNQvk pic.twitter.com/dJqETnbRkL
— Science News (@SciencNews) June 15, 2025
Za týmto objavom stojí tím vedcov pod vedením profesora Lai Liangxueho z Kantonských inštitútov biomedicíny a zdravia, ktoré patria pod prestížnu Čínsku akadémiu vied. Tento kolektív výskumníkov má s podobnými experimentmi už bohaté skúsenosti. Už v minulosti sa im podarilo vypestovať ľudské obličky v prasaťoch, ktoré prežili až 28 dní. Najnovšie výsledky predstavili na júnovom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek v Hongkongu.
Výskum vyvoláva nemálo etických otázok
Základom celého procesu je vytváranie tzv. chimér, teda organizmov, ktoré obsahujú bunky dvoch rôznych druhov. V tomto prípade ide o spájanie ľudských buniek s bunkami zvieracieho pôvodu. Vedci najprv geneticky upravia prasačie embryá tak, aby im chýbal základ na vytvorenie konkrétneho orgánu, v tomto prípade srdca.
Neprehliadni
Do takto pripravených embryí implantujú ľudské kmeňové bunky, ktoré boli špeciálne „vylepšené“ génmi na lepšie prežitie v cudzom prostredí. Tento zákrok prebieha vo veľmi ranom štádiu vývoja embrya, keď má len niekoľko desiatok buniek. Po prenose do náhradných prasníc sa v embryách začnú vyvíjať miniatúrne srdcia, ktoré skutočne začnú biť. Špeciálne markery potvrdili, že ide o ľudské bunky, hoci presný podiel týchto buniek v srdcovom tkanive zatiaľ nebol zverejnený.
Význam tohto objavu je obrovský najmä vzhľadom na celosvetový nedostatok darcovských orgánov. Pestovanie ľudských orgánov vo zvieracích hostiteľoch by mohlo v budúcnosti zachrániť tisíce životov. Prasatá sú na tento účel ideálne aj vďaka anatomickej podobnosti s človekom. V minulosti už došlo k transplantáciám geneticky upravených prasačích orgánov, napríklad obličiek či pečene, ľudským pacientom. Problémom však naďalej zostáva ich dlhodobé prežitie a imunitné odmietnutie, čo je pre vedcov stále veľkou výzvou.
Cesta k vypestovaniu plnohodnotných orgánov je ešte dlhá
Výskum chimér však otvára aj množstvo etických otázok. Odborníci upozorňujú najmä na riziko tzv. „humanizácie“ zvierat, ak by ľudské bunky prenikli do mozgového tkaniva alebo reprodukčných orgánov zvierat. To vyvoláva otázky právneho a morálneho statusu takto upravených organizmov. Mnohé štáty preto prijímajú prísne regulácie, ktoré určujú, do akej miery je možné s podobnými experimentmi pokračovať.
Vedecká komunita naprieč celým svetom sleduje tieto pokusy s veľkým záujmom, ale aj s opatrnosťou. Výskum zatiaľ neprešiel recenziou a je potrebné jeho ďalšie overovanie, najmä pokiaľ ide o dlhodobú životaschopnosť a bezpečnosť takto vypestovaných orgánov.
Vedci teraz plánujú v budúcnosti experimenty rozšíriť, skúmať iné typy orgánov a zvyšovať podiel ľudských buniek v tkanivách. Ak sa podarí prekonať vedecké a etické prekážky, môžeme byť svedkami začiatku novej éry v medicíne, éry, kde budú ľudské orgány „na mieru“ vyrastať v zvieracích hostiteľoch.
