Planéta tmavne a nikto presne nevie prečo. Nové dáta NASA zaskočili aj klimatológov
Zem už neodráža slnečné svetlo rovnomerne. Najnovšie dáta NASA ukazujú, že severná pologuľa tmavne oveľa rýchlejšie, čo narúša dlhoročnú rovnováhu a urýchľuje globálne otepľovanie.
Dlhé desaťročia vedci považovali za samozrejmý fakt, že Zem odráža slnečné svetlo takmer rovnako na severnej i južnej pologuli. Táto rovnováha, nazývaná aj ako „planetárna symetria albeda“. Pričom bola vnímaná, ako pevná a stabilná súčasť klimatického systému. Najnovšie vedecké štúdie však naznačujú, že Zem už nie je taká jasná, ako kedysi a tmavnutie na severe je oveľa výraznejšie.
Vedecký tím pod vedením Normana Loeba z NASA sa podrobnejšie pozrel na dáta zo systému CERES, ktorý monitoruje odrazivosť planéty už od roku 2000. Satelity organizácií NASA a NOAA, umiestnené na orbite našej planéty, priniesli znepokojujúci objav. Albeda sa znižuje celosvetovo, pričom najvýraznejšie sa to prejavuje na severnej pologuli. Čím sa nečakane narúšajú dlhoročne zaužívané pravidlá svetelnej rovnováhy medzi hemisférami.
Povrch Zeme je rozmanitý. Rozloženie pevniny, oceánov a oblakov vplýva na to, ako veľmi slnečné lúče dokáže odraziť späť do vesmíru. Oblaky zohrávali doteraz kľúčovú úlohu, keď vyrovnávali rozdiely vo svetelnosti medzi severom a juhom. Teraz sa však zdá, že ich kompenzačná schopnosť slabne.
Zem tmavne a vedci nevedia presne prečo
Príčiny týchto zmien sú komplexné. Urýchľujúce sa roztápanie ľadovcov a úbytok snehu., čo sú tzv. prírodné zrkadlá pre odraz slnečného svetla, má byť hlavnou príčinou tmavnutia na severe. K tomu sa pridáva výrazný pokles znečistenia aerosólmi. Užšie regulácie pre odstraňovanie týchto častíc, ktoré podporujú tvorbu oblakov, však paradoxne znižuje ich množstvo a oblasť odrazivosti na severnej pologuli. Na druhej strane, na juhu planéty zasa prírodné katastrofy, ako napríklad lesné požiare v Austrálii či prudká erupcia sopky Hunga Tonga, dodali do atmosféry pre zmenu až priveľa aerosólov, ktoré vytvorili oblačnosť a zvýšili tamojšiu odrazivosť.
Vedec Loeb zdôrazňuje: „Kým na juhu rastie koncentrácia aerosólov, na severe sa znižuje. To vytvára nerovnováhu, ktorá spôsobuje, že sever tmavne výraznejšie.“
Táto nerovnováha tak nie je len znepokojujúcim znakom stavu našej planéty, ale má aj priame dopady na globálnu klímu. Tmavší povrch totiž pohlcuje väčšie množstvo slnečného tepla, čím urýchľuje globálne otepľovanie. Tento proces tak predstavuje prídavný faktor k už aj tak veľkým zmenám, ktoré planéta zažíva. Treba dodať, že to nie je faktor, ktorý by bol prospešný.
Neprehliadni
Aké to bude mať dôsledky, zatiaľ môžeme len hádať
Ďalším problémom je, že fungovanie systému CERES, ktorý poskytoval tieto presné údaje, sa po roku 2027 skončí a zatiaľ nie je zrejmé, čím bude nahradený. Pre vedcov je preto nevyhnutné pokračovať vo výskume a získať nové nástroje na sledovanie týchto kritických procesov.
Príčiny asymetrie albedy zostávajú naďalej predmetom intenzívneho skúmania a je viac než jasné, že ide o fenomén s potenciálne vážnymi následkami pre všetko živé na Zemi. Okrem rýchlejšieho otepľovania sa môžu meniť aj zrážkové vzorce, vzniknúť extrémnejšie meteorologické javy a celková klimatická rovnováha planéty môže byť ohrozená.
Tento nový spôsob v poznávaní našej planéty nás vyzýva, aby sme lepšie chápali, ako naše činy ovplyvňujú svetelnú rovnováhu a stabilitu klimatu. Či sa Zem dokáže sama opraviť a vrátiť k vyrovnanej jasnosti, alebo či kráčame do éry tmavnucej planéty, je otázkou, na ktorú vedci hľadajú odpoveď. Každopádne veľmi s tým, už ako ľudia nenarobíme, nakoľo bezohľadne pokračujeme v jej ničení a už môže byť tak dávno neskoro.
