Koľko kávy denne je ešte v poriadku a koľko už je za hranicou? Pri tejto hodnote krvného tlaku by si mal spozornieť
Káva vie krvný tlak krátkodobo zdvihnúť, no neznamená to, že sa jej musí vzdať každý človek s hypertenziou. Rozhoduje najmä to, aké hodnoty ukazuje tvoj tlakomer, koľko kofeínu denne prijmeš a či sa už nepohybuješ v rizikovom pásme 160/100 mm Hg.
Jedna ranná káva väčšine ľudí nepripadá ako zdravotná téma. Skôr ako rutina, bez ktorej sa deň poriadne nezačne. Lenže ak máš vyšší krvný tlak, tá istá šálka už nie je len otázkou chuti alebo energie. Kofeín totiž neprebúdza iba mozog, ale zasahuje aj do práce srdca, ciev a hormónov.
To však ešte neznamená, že kávu musíš automaticky vyškrtnúť zo života. Výskumy ukazujú zložitejší obraz. Káva vie tlak krátkodobo zdvihnúť, najmä ak ju nepiješ pravidelne alebo si na kofeín citlivejší. Zároveň však neplatí, že každý človek s vyšším tlakom si ňou škodí rovnako. Rozhoduje množstvo, tvoje reálne hodnoty tlaku a aj to, ako rýchlo tvoje telo kofeín spracúva. Na tému upozornil server theconversation.com.
Problém vysokého tlaku je v tom, že o ňom nemusíš vôbec vedieť
Tlakomer ti neukazuje len dve náhodné čísla. V skutočnosti ukazuje, akú záťaž musí tvoj cievny systém znášať pri každom údere srdca. Prvé číslo, teda systolický tlak, vzniká vo chvíli, keď sa srdce stiahne a vytlačí krv do tela. Druhé číslo, diastolický tlak, ukazuje tlak vtedy, keď sa srdce na krátky okamih uvoľní a znovu sa plní krvou.
Za normálny tlak sa považujú hodnoty pod 120/80 mm Hg. Ak sa však tvoje merania opakovane pohybujú na úrovni 140/90 mm Hg alebo vyššie, hovoríme už o vysokom krvnom tlaku, teda hypertenzii. Dôležité je slovo opakovane. Jedno vyššie meranie po strese, káve alebo rýchlej chôdzi ešte nemusí znamenať problém, no pravidelne zvýšené hodnoty už netreba brať ako drobnosť.
Najzradnejšie na vysokom tlaku je to, že ho často vôbec necítiš. Nemusí ťa bolieť hlava, nemusíš mať búšenie srdca a môžeš fungovať úplne normálne. Lenže cievy, srdce, mozog aj obličky sú pod väčšou záťažou každý deň. Keď sa tlak nelieči alebo sa nedarí dostať pod kontrolu, postupne rastie riziko infarktu, mŕtvice aj zhoršovania ochorení srdca a obličiek.
Neprehliadni
Práve preto je hypertenzia taký nepríjemný súper. Podľa údajov ju má približne 31 percent dospelých a asi polovica o tom ani nevie. Ani liečba pritom automaticky neznamená, že je všetko vyriešené. Z ľudí, ktorí užívajú lieky na vysoký tlak, ho má približne 47 percent stále nedostatočne kontrolovaný. Pri káve teda nejde len o to, koľko jej vypiješ, ale aj o to, či vôbec poznáš svoje reálne čísla.
Po káve sa telo na chvíľu správa, akoby bolo v strese
Káva nefunguje len tak, že ti „otvorí oči“. Kofeín sa v tele správa ako látka, ktorá dočasne stlačí plynový pedál. Mozog je bdelejší, svaly pripravenejšie a u časti ľudí sa pridá aj rýchlejší tep. Práve preto môžeš po silnej káve cítiť búšenie srdca alebo vnútorný nepokoj, najmä ak si na kofeín citlivejší.
Do hry vstupujú aj nadobličky. Tie môžu po kofeíne uvoľniť viac adrenalínu, teda hormónu, ktorý telo používa pri strese alebo rýchlej reakcii. Srdce začne pracovať svižnejšie, cievy sa môžu stiahnuť a tlak na krátky čas stúpne. Nie je to okamžité pravidlo u každého, no najvýraznejšie sa tento efekt objavuje približne 30 minút až dve hodiny po vypití kávy, keď hladina kofeínu v krvi dosahuje vrchol.
Dôležité je aj to, že kofeín z tela nezmizne po hodine. Jeho polčas sa pohybuje približne medzi tromi až šiestimi hodinami, čo znamená, že za tento čas sa jeho množstvo v krvi zníži asi na polovicu. Preto môže mať popoludňajšia káva účinok ešte večer, hoci ty už máš pocit, že dávno „vyprchala“. Rýchlosť odbúravania závisí od génov, veku, pravidelnosti pitia kávy aj od toho, ako pracuje tvoja pečeň.
Aj preto dvaja ľudia nemusia reagovať na rovnakú šálku rovnako. Jeden si dá espresso a o hodinu pokojne zaspí, druhému po káve vyskočí tlak a večer sa prehadzuje v posteli. Výskumy ukazujú, že po kofeíne môže systolický tlak stúpnuť približne o 3 až 15 mm Hg a diastolický o 4 až 13 mm Hg. To nie je málo, hlavne ak už začínaš z vyšších hodnôt alebo máš tlak dlhodobo zle kontrolovaný.
Káva nie je len kofeín. Niektoré jej látky môžu cievam aj pomáhať
Pri káve sa často všetko zúži len na kofeín. Lenže šálka kávy nie je jedna účinná látka vo vode. Je to chemicky zložitý nápoj, v ktorom sa nachádzajú stovky ďalších zlúčenín. Niektoré ovplyvňujú vôňu a chuť, iné môžu zasahovať aj do toho, ako sa správajú cievy a krvný tlak.
Medzi zaujímavé látky patria napríklad melanoidíny. Vznikajú pri pražení kávy a výskumy ich dávajú do súvislosti s reguláciou tekutín v tele aj s aktivitou enzýmov, ktoré sa podieľajú na kontrole tlaku. Inými slovami, káva nie je len kofeín, ktorý môže tlak krátkodobo zdvihnúť. Obsahuje aj látky, ktoré môžu pôsobiť opačným smerom.
Podobne sa spomína aj kyselina chinová. Tá môže pomáhať znižovať systolický aj diastolický tlak a podporovať funkciu výstelky ciev. Predstav si cievu ako pružnú hadicu. Keď je jej vnútorná výstelka v lepšom stave, vie sa lepšie prispôsobiť zmenám tlaku namiesto toho, aby na ne reagovala príliš stuhnuto.
Veľká analýza nepriniesla dôkaz, že káva automaticky spôsobuje hypertenziu
Práve preto sú výsledky výskumov o káve zložitejšie, než by sa mohlo zdať. Vedci sa pozreli na 13 štúdií, v ktorých bolo spolu približne 315-tisíc ľudí. Počas sledovania sa vysoký tlak objavil u 64 650 účastníkov. Keby bola káva jasným spúšťačom hypertenzie, malo by sa to v takomto množstve dát ukázať pomerne výrazne.
Lenže hlavný záver bol, že pitie kávy sa nespájalo so zvýšeným rizikom vzniku hypertenzie. Výsledok sa výrazne nezmenil ani vtedy, keď vedci údaje rozdelili podľa pohlavia, množstva vypitej kávy, kávy s kofeínom a bez kofeínu, fajčenia alebo dĺžky sledovania.
To však neznamená, že káva pôsobí na každého rovnako. Istý nesúlad sa objavil pri amerických štúdiách a pri časti menej kvalitných výskumov, ktoré treba brať opatrnejšie. U väčšiny ľudí káva sama osebe nevyzerá ako priamy vinník vysokého tlaku, no pri citlivosti na kofeín alebo už existujúcej hypertenzii môže stále robiť rozdiel.
Pri tlaku nad 160/100 už dve kávy denne nemusia byť nevinný zvyk
Najväčšie varovanie neprichádza pri bežnom človeku, ktorý si ráno dá jednu kávu. Objavuje sa až pri ľuďoch, ktorí už mali tlak vo veľmi rizikovom pásme. Japonskí vedci sledovali viac než 18-tisíc dospelých vo veku 40 až 79 rokov takmer 19 rokov. Medzi nimi bolo približne 1 800 ľudí, ktorých tlak dosahoval hodnoty 160/100 mm Hg alebo viac.
A práve v tejto skupine sa ukázal rozdiel. Ľudia s takto vysokým tlakom, ktorí pili dve alebo viac šálok kávy denne, mali v porovnaní s tými, ktorí kávu nepili vôbec, dvojnásobné riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia. Inými slovami, pri veľmi vysokom tlaku už druhá káva denne nemusí byť len nevinný rituál.
Dôležité však je, že rovnaký vzťah vedci nenašli u ľudí s normálnym tlakom ani pri miernejšej hypertenzii. Neznamená to teda, že dve kávy denne sú automaticky nebezpečné pre každého. Skôr to ukazuje, že pri tlaku 160/100 mm Hg a vyššom sa telo nachádza v úplne inom režime a aj bežný stimulant, akým je kofeín, môže mať väčší význam.
Koľko kávy denne dáva zmysel, ak si strážiš krvný tlak
Káva teda nie je nepriateľ, ktorého musí každý človek s vyšším tlakom okamžite vyhodiť zo života. Problém začína vtedy, keď nevieš, aké hodnoty tlaku v skutočnosti máš, a kávu piješ automaticky, bez toho, aby si sledoval, čo s tebou robí. Jedna šálka ráno môže byť pre jedného človeka úplne v poriadku, no pre druhého môže znamenať búšenie srdca, nepokoj a vyššie čísla na tlakomeri.
Dôležité je pozerať sa na kofeín ako na súčasť celého dňa. Nie je len v káve, ale aj v kole, energetických nápojoch, čaji či čokoláde. Ak k tomu pridáš málo spánku, stres, veľa soli v jedle a minimum pohybu, tlak nemusí dvíhať jedna konkrétna vec. Skôr sa poskladá viac drobných návykov, ktoré spolu vytvoria problém.
Ak si meriaš tlak, nedávaj si kávu tesne pred meraním, inak môžeš dostať skreslený výsledok. Ak po káve cítiš búšenie srdca, tras, nepokoj alebo horší spánok, telo ti dáva pomerne jasnú spätnú väzbu. Popoludňajšia káva navyše nemusí pokaziť len zaspávanie, ale nepriamo aj tlak, pretože zlý spánok patrí medzi faktory, ktoré ho zhoršujú.
Pre väčšinu zdravých dospelých sa ako rozumný horný limit často uvádza približne 400 mg kofeínu denne, čo sa v praxi zvykne zjednodušovať na niekoľko bežných šálok kávy (pozn. jedno espresso s objemom približne 30 ml má orientačne okolo 60 až 90 mg kofeínu podľa typu zŕn). Lenže veľkosť šálky, spôsob prípravy aj sila kávy robia veľký rozdiel. Pri veľmi vysokom tlaku je preto situácia iná. Ak sa tvoje hodnoty pohybujú okolo 160/100 mm Hg alebo vyššie, dáva zmysel obmedziť kávu výraznejšie, napríklad na jednu šálku denne, prípadne prejsť na kávu bez kofeínu a poradiť sa s lekárom.
V tomto bode už totiž nejde o to, či je káva zdravá alebo nezdravá. Ide o to, koľko záťaže ešte tvoje cievy zvládnu bez následkov. A to sa nedá odhadnúť podľa pocitu, ale podľa čísel na tlakomeri.
