Nové zistenia vedcov ukazujú, čo môže spustiť infarkt. Tento problém trápi tisíce Slovákov
Infarkt nemusí byť len dôsledkom cholesterolu a nezdravého životného štýlu. Fínski a britskí vedci našli dôkazy, že spúšťačom môžu byť aj skryté infekcie a baktérie ukryté v cievach.
Predstava, že srdcový infarkt je len dôsledkom tukov, vysokého cholesterolu a nezdravých návykov, sa možno bude musieť prehodnotiť. Vedci z Fínska a Spojeného kráľovstva prišli s pomerne zásadným zistením, ktoré mení pohľad na jednu z najčastejších civilizačných chorôb. Ich výskum totiž ukazuje, že spúšťačom infarktu nemusia byť iba zanesené cievy, ale aj skryté infekcie. Na tému upozornil portál Sciencedaily.
Tím biológov našiel dôkazy o tom, že vo vnútri aterosklerotických plakov sa môžu vytvárať bakteriálne biofilmy. Ide o akési spoločenstvá mikroorganizmov pokryté ochrannou vrstvou. Tá im umožňuje prežiť aj celé desaťročia bez toho, aby ich odhalil imunitný systém alebo zničili antibiotiká.
Podľa výskumu tieto biofilmy dokážu zostať v cievach nepovšimnuté imunitou celé roky, ako keby čakali na vhodný moment. Stačí nejaká infekcia či iný podnet, a baktérie sa začnú rýchlo množiť. Výsledkom je zápal, destabilizácia plaku a jeho následné prasknutie. Keď sa na poškodenom mieste vytvorí zrazenina, prietok krvi sa zastaví a dochádza k infarktu.
Zdravé zuby = zdravé srdce?
Profesor Pekka Karhunen, ktorý výskum viedol, pripomenul, že doterajšie objavy sa koncentrovali okolo oxidovaného LDL cholesterolu. Ich tím však narazil priamo na genetické stopy baktérií zo zubnej dutiny v arteriálnych usadeninách. Podľa neho ide o prvý dôkaz, že srdcové ochorenia môžu súvisieť aj s ústnou mikroflórou a jej následnou migráciou do krvných ciev. Takže asi sa základom zdravého srdca stanú aj čisté zuby.
Vedci pritom použili nový typ protilátky zameranej na tieto baktérie. Keď ju aplikovali na vzorky tkanív, jasne odhalila štruktúry biofilmu v stenách tepien. Keď sa takéto baktérie uvoľnia, telo reaguje prudkou zápalovou odpoveďou a práve táto reakcia spúšťa zničujúci sled udalostí vedúci k zlyhaniu srdca.
Neprehliadni
Objav, ktorý priniesli univerzity v Tampere, Oulu a Oxforde spolu s Fínskym inštitútom pre zdravie, môže mať do budúcnosti velký význam. Naznačuje totiž, že prevencia kardiovaskulárnych ochorení nemusí byť založená len na diéte či regulácii cholesterolu. Jednou z možností je aj vývoj očkovania, alebo cielenej antibiotickej terapie, ktorá by neútočila len na tukové usadeniny, ale aj na baktérie samotné. Pán splnomocnenec vlády, toto asi nečítal rád.
Netreba však zabúdať, ani na doterajšie odporúčania
Zároveň však odborníci hovoria o potrebe ďalšieho výskumu. Doterajšie závery vychádzajú najmä z analýzy tkanív od ľudí, ktorí zomreli na náhlu srdcovú príhodu, a od pacientov po cievnych operáciách. Aby sa nové poznatky mohli aplikovať do liečby, budú ešte potrebné rozsiahle klinické štúdie.
Vedci zdôrazňujú, že ich zistenia nepopierajú význam cholesterolu, fajčenia či nedostatku pohybu. Tieto riziká zostávajú základnými faktormi vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Nová štúdia však ukazuje, že celý problém je oveľa komplikovanejší než sa mohlo zdať. Pričom svoj podiel na infarkte môžu mať aj mikróby, ktoré roky nenápadne vyčkávajú v cievnych stenách. Ak sa táto teória potvrdí, v budúcnosti by mohli lekári nielen predpisovať lieky na zníženie cholesterolu, ale aj cieliť na skryté infekcie. Vďaka, ktorým by sa dalo predísť mnohým úmrtiam na infarkt.
