GLP-1 lieky známe aj vďaka Ozempicu vedci spojili s nižším výskytom rakoviny. Rozdiel bol približne 30 percent
Lieky na chudnutie GLP-1 vedci spojili s približne o 30 % nižším výskytom rakoviny prsníka. Štúdia sledovala viac ako 110-tisíc žien.
Lieky na chudnutie, ktoré sa za posledné roky dostali do centra pozornosti, môžu mať ešte jeden nečakaný účinok. Analýza zdravotných záznamov viac ako 110-tisíc žien ukázala, že u tých s predpísanými GLP-1 liekmi vedci zaznamenali približne o 30 percent nižší výskyt rakoviny prsníka. Výskum prezentovala na výročnom stretnutí Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO) Elizabeth McDonald z Lekárskej fakulty Perelman Pensylvánskej univerzity. Výsledky vyšli aj v časopise JCO Oncology Practice.
Do štúdie zaradili ženy s nadváhou vo veku 45 až 80 rokov
GLP-1 lieky napodobňujú účinky hormónu glukagónu podobného peptidu-1. Ten pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a ovplyvňuje chuť do jedla. Pôvodne sa táto skupina liekov používala najmä pri cukrovke 2. typu, dnes sa viaceré prípravky predpisujú aj ľuďom s obezitou či nadváhou.
Časom si ich začali všímať aj onkológovia. Staršie pozorovacie práce naznačili súvislosť medzi GLP-1 liekmi a nižším výskytom niektorých nádorov alebo lepšími výsledkami onkologických pacientov. McDonaldovej tím sa tentoraz sústredil priamo na rakovinu prsníka.
Pôvodná databáza obsahovala 217 624 žien, ktoré absolvovali zobrazovacie vyšetrenie prsníkov. Po obmedzení na vek 45 až 80 rokov, BMI najmenej 25 a dostupný výsledok vyšetrenia zostalo 111 646 žien. Medián veku bol 61 rokov. Dáta pochádzali zo systému Penn Medicine z obdobia od januára 2022 do júna 2025 a predpis na GLP-1 liek malo pred vyšetrením zaznamenaných 15 264 žien. Pri ďalších 96 382 sa v databáze nenachádzal.
Ani po spárovaní podobných žien 30-percentný rozdiel nezmizol
Pri pohľade na celú skupinu vyšiel pomer šancí na diagnostikovanie rakoviny prsníka pri GLP-1 na hodnote 0,649. Ženy s predpísanými liekmi tak mali približne o 35,1 percenta nižšie šance, že im rakovinu prsníka zachytia.
Neprehliadni
Vedci potom porovnanie sprísnili. Ku každej používateľke GLP-1 vybrali čo najpodobnejšiu ženu podľa veku, rasy, etnicity, najvyššieho BMI, hustoty prsníkov a cukrovky 2. typu. Tým chceli obmedziť vplyv rozdielov medzi pacientkami, ktoré by mohli výsledok posunúť jedným alebo druhým smerom.
Vznikla vzorka 30 528 žien so 600 prípadmi rakoviny prsníka. Pomer šancí dosiahol 0,695, čo zodpovedá približne 30,5-percentnému rozdielu medzi skupinami. To už nie je malý rozdiel.
Tých približne 30 percent však neznamená, že GLP-1 zníži každej žene riziko rakoviny prsníka presne o tretinu. Vedci len porovnali, ako často sa ochorenie objavilo medzi ženami s predpísaným GLP-1 a medzi tými, ktoré ho v záznamoch nemali.
Podobný efekt vedci kedysi videli aj pri lieku na prevenciu rakoviny prsníka
Autori výskumu výsledok prirovnávajú k skorším štúdiám tamoxifénu, ktorý sa používa aj na znižovanie rizika rakoviny prsníka u vybraných rizikových žien. V citovaných dátach znížil výskyt ochorenia približne o 38 percent, teda o hodnotu pomerne blízku výsledku novej analýzy.
Pri tamoxiféne sa v týchto štúdiách objavil aj 2,4-násobný výskyt rakoviny endometria a 1,9-násobný výskyt venóznych tromboembolických príhod. GLP-1 lieky majú iný profil problémov. Najčastejšie ide o nevoľnosť, vracanie, hnačku či zápchu, väčšinou mierne až stredne závažné a prechodné. Autori uvádzajú aj približne 1,5-násobne vyšší výskyt problémov so žlčníkom a žlčovými cestami.
Za nižším výskytom nemusí byť iba úbytok hmotnosti
Nadváha a obezita patria najmä po menopauze medzi známe rizikové faktory rakoviny prsníka. Tukové tkanivo sa podieľa na tvorbe estrogénov a ich vyššie hladiny môžu podporovať vznik a rast niektorých typov nádorov. Už samotné schudnutie tak môže meniť riziko ochorenia.
Lenže v tejto analýze nevieme, koľko jednotlivé ženy počas liečby schudli. Vedci teda nevedia oddeliť vplyv nižšej hmotnosti od ďalších účinkov GLP-1 agonistov.
Existujú pritom náznaky, že v hre nemusí byť iba váha. Vyššia expresia génu GLP1R v nádoroch bola v predchádzajúcom výskume spojená s lepším celkovým prežívaním pri rakovine prsníka a ďalších nádoroch. GLP-1 agonisty zasahujú do metabolizmu a ovplyvňujú systémový zápal. Laboratórne práce dokonca ukázali, že môžu spomaliť množenie niektorých buniek rakoviny prsníka.
To už otvára podstatne zaujímavejšiu otázku: či lieky dokážu zasiahnuť do nádorového procesu aj priamo, nielen cez chudnutie.
Iné štúdie už taký jasný rozdiel neukázali
Podobný výsledok priniesla už veľká observačná analýza približne 1,1 milióna pacientov, v ktorej pri GLP-1 agonistoch vyšlo pre rakovinu prsníka hazard ratio 0,72. Viaceré metaanalýzy klinických skúšaní takúto súvislosť ale nepotvrdili, lenže rakovina prsníka v nich zväčša nebola tým, čo chceli vedci primárne sledovať.
V niektorých skupinách sa objavil jeden či dva prípady ochorenia. Inde ani jeden. Pri takýchto počtoch je veľmi ťažké zistiť, či medzi liečenými a neliečenými pacientkami skutočne existuje rozdiel.
Štúdia nevedela, ako dlho ženy GLP-1 skutočne užívali
Najväčší problém novej práce vyplýva zo spôsobu, akým boli údaje zozbierané. Vedci nerozlišovali konkrétne GLP-1 lieky, dávky ani dĺžku ich užívania. Žena s prvým predpisom krátko pred vyšetrením sa mohla dostať do rovnakej kategórie ako pacientka, ktorá liek užívala dlhší čas.
Chýbali aj údaje o genetickom riziku. Pri zachytených nádoroch sa nerozlišovalo štádium ani konkrétny typ rakoviny. A je tu ešte praktický problém zdravotných databáz: predpis nepotvrdzuje, že žena liek naozaj užívala. Opačne, pacientka vedená ako neužívateľka mohla GLP-1 dostať od iného poskytovateľa mimo systému Penn Medicine a výskumníci by o tom nevedeli.
Preto má nasledovať multicentrické klinické skúšanie u žien s vysokým rizikom rakoviny prsníka vrátane pacientok, ktoré ochorenie už prekonali. Tam už vedci nebudú spätne skladať obraz zo zdravotných kariet. Budú môcť presne sledovať liečbu a zistiť, či sa približne tretinový rozdiel objaví znova.
GLP-1 vznikli ako lieky na cukrovku a neskôr sa z nich stal jeden z najväčších príbehov modernej liečby obezity. Teraz sa ukazuje, že ich príbeh sa možno ešte neskončil.
