AI nám mala ušetriť čas v práci. Namiesto kratšieho pracovného týždňa však môže priniesť presný opak
Umelá inteligencia mala ľuďom skrátiť pracovný čas. Zamestnanci OpenAI, Anthropic, Meta a Googlu však hovoria aj o práci vyše 90 hodín týždenne.
Umelá inteligencia mala podľa mnohých technologických firiem priniesť rýchlejšiu a jednoduchšiu prácu. Menej rutiny, viac času na dôležité úlohy a dokonca kratší pracovný týždeň. Skúsenosti niektorých ľudí, ktorí AI priamo vyvíjajú, však ponúkajú trochu iný obraz.
Súčasní aj bývalí zamestnanci spoločností OpenAI, Anthropic, Meta a Google pre BBC opísali pracovné podmienky, pri ktorých môže byť AI skôr zdrojom ďalšieho tlaku než nástrojom na oddych. Niektorí hovoria o práci počas víkendov, neskorých večeroch a mimoriadne náročných obdobiach, počas ktorých počet pracovných hodín výrazne prekročí bežný pracovný čas.
V prípade niektorých vývojových „šprintov“ v OpenAI a Anthropic mala práca trvať aj viac ako 90 hodín týždenne, píše Techspot.
AI zrýchľuje prácu, no očakávania rastú
Jeden z bývalých technických pracovníkov OpenAI uviedol, že pred odchodom zo spoločnosti v minulom roku pracoval väčšinu týždňov minimálne 70 hodín. Po prechode do iného AI startupu sa jeho pracovný čas skrátil približne na 50 až 60 hodín týždenne. Počas náročných období pred vydaním nových produktov však opäť výrazne narastie.
„V sobotu alebo nedeľu prídete jednoducho preto, aby ste dobehli resty alebo sa uistili, že nič nie je pokazené,“ opísal svoju skúsenosť.
Takýto obraz sa pritom príliš nezhoduje s tým, ako technologické firmy často prezentujú budúcnosť umelej inteligencie. Google už pred niekoľkými rokmi predpovedal, že AI by mohla pomôcť zaviesť štvordňový pracovný týždeň. OpenAI zase tento rok podporilo experimentovanie so štvordňovým pracovným týždňom bez zníženia mzdy.
Neprehliadni
Problém však spočíva v tom, že zvýšenie produktivity nemusí automaticky znamenať menej práce. Ak napríklad AI pomôže programátorovi dokončiť určitú úlohu dvakrát rýchlejšie, firma môže jeho ušetrený čas využiť na ďalšie úlohy. Zamestnanec tak síce jednu konkrétnu činnosť dokončí rýchlejšie, no na konci dňa nemusí mať viac voľného času.
V AI pretekoch rozhodujú termíny
Technologické spoločnosti sa dnes snažia napredovať v niekoľkých oblastiach naraz. Potrebujú zlepšovať modely, budovať dátové centrá, získavať výpočtový výkon a zároveň pridávať AI funkcie do existujúcich produktov. Každý nový model alebo funkcia pritom vytvára tlak na vývojárov, výskumníkov a ďalších pracovníkov. Ak konkurencia predstaví novú technológiu, ostatné firmy nechcú zostať pozadu. Práve tento súboj môže podľa zamestnancov vytvárať pracovné prostredie, v ktorom sa od ľudí očakáva stále vyššie tempo.
To uviedol nedávno aj šéf OpenAI, Sam Altman. Uviedol, že ľudia síce budú pracovať viac, no aj napriek tomu budú šťastní.
Anthropic napríklad uviedol, že jeho nástroj Claude dokáže pri niektorých úlohách pracovať samostatne až sedem hodín. Šéf Meta Mark Zuckerberg zase tvrdí, že AI umožní menším tímom zvládnuť väčšie množstvo práce. Zuckerberg zároveň aj v nedávnom otvorenom liste uviedol, že umelá inteligencia má ľuďom poskytnúť viac času na to, aby robili čo ich baví.
Zamestnanci však upozorňujú na druhú stranu tejto rovnice. Ak menší tím dokáže vďaka AI zvládnuť viac práce, firma môže očakávať, že tento vyšší výkon aj skutočne dodá.
Podobnú skúsenosť opísali aj pracovníci Meta. Súčasný a bývalý zamestnanec pre BBC uviedli, že firma niektorých ľudí presúvala do AI tímov s veľmi krátkym upozornením. Medzi pracovníkmi sa pre tento proces údajne používalo slovo „drafted“, teda akoby ich firma jednoducho povolala do AI projektu. Jeden z bývalých zamestnancov tvrdil, že ľudia často nemali veľký priestor na odmietnutie.
„Jednoducho vás presunú. Nemôžete povedať nie, alebo ak to urobíte, musíte dať výpoveď,“ povedal.
Tieto tímy pracujú napríklad na AI systémoch pre programovanie, ale aj na infraštruktúre, ktorá meria, ako dobre dokážu modely vykonávať úlohy, ktoré predtým robili ľudia. Práve posledná časť môže byť zaujímavá. Vývojári totiž nevytvárajú iba nástroje na automatizáciu práce. Zároveň vytvárajú systémy, ktoré skúšajú, do akej miery dokáže AI napodobniť človeka pri rôznych pracovných činnostiach. Jeden z pracovníkov opísal situáciu slovami, že doslova pracujú v tímoch, ktoré sa snažia replikovať ľudí pri vykonávaní ich práce.
Problém môže vzniknúť aj mimo AI tímov
Tlak však nemusí zasiahnuť iba ľudí, ktorí priamo trénujú modely. Amin Shali, bývalý zamestnanec Googlu, uviedol, že zo spoločnosti odišiel v máji po tom, čo podľa neho začal častejšie zlyhávať interný technologický systém. Tvrdil, že Google presunul časť kľúčových zdrojov, napríklad výpočtové jednotky a pamäťové úložisko, na AI projekty.
Ostatné tímy tak podľa jeho skúsenosti čelili výpadkom a technickým problémom. Niektoré incidenty si následne vyžiadali prácu počas noci. Po odchode zo spoločnosti sa podľa vlastných slov cítil lepšie a zlepšil sa aj jeho spánok. Silné nasadenie AI vo veľkých technologických firmách podľa neho vytvára prostredie s nadmerným tlakom na inžinierov.
Výskum naznačuje podobný problém
Nejde pritom iba o skúsenosti niekoľkých bývalých zamestnancov. Výskum Kalifornskej univerzity v Berkeley sledoval stovky pracovníkov technologickej spoločnosti počas ôsmich mesiacov a priniesol zaujímavý výsledok. Ľudia, ktorí používali AI, dokázali pracovať rýchlejšie, zvládli viac úloh a zostávali pri práci dlhšie. AI im teda pri jednotlivých činnostiach pomohla zvýšiť produktivitu. Zároveň však pribudla ďalšia úloha, kontrola výsledkov umelej inteligencie.
Ak AI vytvorí text, kód, analýzu alebo iný výstup, človek ho stále musí skontrolovať. Časť ušetreného času tak môže spotrebovať práve overovanie toho, či AI neurobila chybu. Neil Thompson, odborník na inovácie z MIT, upozorňuje, že firmy nemusia získanú efektivitu automaticky premeniť na voľný čas zamestnancov.
„Ľudia predpokladajú, že o 20 percent menej práce znamená štvordňový pracovný týždeň. Lenže objaví sa nová práca,“ povedal.
Práve v tom môže spočívať jeden z paradoxov súčasného nástupu AI. Technológia dokáže niektoré úlohy zrýchliť, no zároveň môže zvýšiť množstvo práce, ktorú firma od človeka očakáva. K rýchlejšiemu plneniu úloh sa navyše pridáva kontrola výsledkov, nové projekty a tlak na rýchle uvedenie produktov na trh.
AI tak môže jedného pracovníka urobiť produktívnejším bez toho, aby jeho pracovný deň automaticky skrátila. To, či sa vyššia produktivita premení na viac voľného času alebo na ďalšie pracovné úlohy, preto nemusí závisieť iba od samotnej technológie.
