GLP-1 lieky ako Ozempic prinášajú výrazné chudnutie. Nové analýzy však spochybňujú pozadie štúdií
GLP-1 lieky ako Ozempic, Wegovy či Mounjaro vedú k výraznému úbytku hmotnosti, no nové analýzy upozorňujú na vedľajšie účinky, nedostatok dlhodobých dát a silné zapojenie výrobcov do klinických štúdií.
Lieky zo skupiny GLP-1, ktoré sa pôvodne používali pri liečbe cukrovky 2. typu, dnes zažívajú veľký úspech aj ako prostriedok na chudnutie. Ľudia preto čoraz častejšie siahajú po prípravkoch ako Ozempic, Wegovy, Mounjaro, Zepbound, Victoza či Saxenda. Tieto lieky dokážu znížiť hmotnosť najmä tým, že potláčajú chuť do jedla a spomaľujú trávenie, čím zvyšujú pocit sýtosti. Na ich účinnosť aj možné riziká najnovšie upozornil portál ScienceDaily.
Paradoxne, vznik týchto liekov bol pôvodne podmienený liečbou cukrovky 2. typu. Mali znižovať hladinu cukru v krvi a zlepšovať funkciu obličiek a srdca. Až neskôr sa ukázalo, že majú vedľajší efekt v podobe chudnutia, čo súvisí aj so spomalením trávenia, ktoré podporuje stratu hmotnosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) si napriek mnohým štúdiám objednala tri rozsiahle analýzy. Tie mali zhodnotiť bezpečnosť, účinnosť a dlhodobé dôsledky týchto liekov. Výsledky síce ukázali, že u väčšiny ľudí vedú k úbytku hmotnosti, no je tu jedno varovanie. Veľká časť výskumov mala byť financovaná farmaceutickými firmami a v mnohých prípadoch sa na dizajne i vyhodnocovaní štúdií priamo (údajne) podieľali aj ich výrobcovia.
WHO sa nepozdáva pozadie niektorých štúdií
Všetky skúmané lieky prekonali placebo, no ich účinky sa mierne líšia. Tirzepatid, ktorý sa aplikuje raz týždenne, dosiahol najvýraznejšie výsledky. Priemerný úbytok hmotnosti okolo 16% po 12 až 18 mesiacoch. Údaje z ôsmich klinických štúdií, do ktorých sa zapojilo viac než šesťtisíc ľudí, naznačujú, že takýto efekt môže pretrvať aj niekoľko rokov.
Semaglutid (tiež týždenná injekcia) priniesol priemerné zníženie váhy o približne 11% v priebehu 6 až 16 mesiacov. U väčšiny pacientov došlo aspoň k 5% úbytku hmotnosti, avšak častejšie sa vyskytovali tráviace ťažkosti. Ako napríklad nevoľnosť, nadúvanie či mierne bolesti brucha.
Neprehliadni
Najmenej výrazné výsledky priniesol liraglutid, ktorý sa musí podávať denne. Priemerný úbytok hmotnosti sa pohyboval okolo 4 až 5%, no stále išlo o významný rozdiel oproti skupine s placebom. Dlhodobé sledovania však chýbajú a účinnosť po dvoch rokoch je zatiaľ nejasná.
Vedci takisto nenašli významné rozdiely medzi pacientmi užívajúcimi tieto lieky a tými, ktorí dostávali placebo. Pokiaľ ide o úmrtnosť, alebo výskyt závažných srdcovo-cievnych príhod. Väčšina pacientov, ktorí liečbu prerušili, tak urobila práve pre nežiaduce účinky na tráviaci trakt.
Chýbajú nezávislé štúdie
Stále je tu však problém s veľkou angažovanosťou farmaceutických firiem, ktoré v tejto oblasti zohrávajú až príliš dominantnú úlohu. To sa týka nielen financovania skúšok, ale aj kontroly nad publikovaním výsledkov. Autori prehľadov preto vyzývajú na nezávislé štúdie s dlhším sledovaním a väčšou transparentnosťou.
Svoj podiel na situácii má aj cena. Liraglutid je vďaka vypršanému patentu už lacnejší, no „mladšie“ prípravky ako semaglutid či tirzepatid zostávajú pre mnohých ľudí finančne nedostupné. Patent na semaglutid vyprší až v roku 2026, čo by mohlo priniesť lacnejšie generiká.
Každopádne, lieky ako také sú pomerne dobrou pomôckou pri redukcii váhy, keď to už inak nejde. No pozadie za štúdiami je tak trochu „temné“. Preto si WHO stanovila za cieľ nastaviť jasné pravidlá, ako tieto sľubné, no (pekelne) drahé prípravky zaradiť do liečby obezity tak, aby ich prínos neprevážili neznáme riziká.
