Ozempic už nemusí byť jediná cesta. Vedci identifikovali enzým, cez ktorý dokážu „vypnúť“ priberanie
Vedci objavili enzým, ktorý ovplyvňuje, či si telo ukladá tuk a vyrába cholesterol. Ukázalo sa, že jeho blokovanie zabránilo priberaniu.
Nadváha a obezita nie sú nič príjemné. Najhoršie asi je, že čím je človek starší, tým ľahšie sa k nim dostane. Stačí menej pohybu, viac kalorického jedla a spomalené regulačné mechanizmy metabolizmu. Následné chudnutie a udržiavanie váhy je čoraz ťažšie. Nehovoriac o stresujúcej dobe, ktorá tomu tiež nepomáha. To všetko stačí k tomu (zjednodušene) , aby sa mohla nadváha zmeniť na obezitu.
Niektorí ľudia sa rozhodli bojovať s nadváhou pomocou liekov. Jedným z nich je napríklad Ozempic. Bohužiaľ má jednu nevýhodu. Ak ho vysadíš, váha sa ti pomerne rýchlo vráti na pôvodnú hodnotu. Vedci preto pátrajú po trvalejších riešeniach. Jedno také aj existuje, volá sa bariatrická operácia. Jej nevýhodou je však samotný chirurgický zákrok, čo mnohých ľudí odrádza. Potom máš ešte na výber pohyb a zmenu jedálnička. To však závisí od sily vôle a podmienok.
Možno tu svitá nádej. Stoja za ňou vedci z University Hospitals (UH) a Case Western Reserve University, ktorí publikovali v prestížnom odbornom časopise Science Signaling štúdiu. Tá opisuje doteraz neznámy enzým, ktorý môže zohrávať úlohu pri regulácii tvorby tukov a cholesterolu.
Výskumníkom sa podarilo identifikovať enzým s názvom SCoR2 (S-nitrosothiol co-reductase 2). Ten v tele pôsobí ako regulátor procesov, ktoré rozhodujú o tom, koľko tuku sa vytvorí a koľko cholesterolu sa vyprodukuje.
Budeme konečne môcť chudnúť bez „jojo“ efektu?
Podľa doterajších výskumov vedci vedeli, že dôležitú úlohu v metabolickom zdraví zohráva oxid dusnatý (NO). Ide o plynnú signalizačnú molekulu, ktorá sa v procese nazývanom S-nitrozylácia viaže na určité proteíny v pečeni a tukovom tkanive. Táto väzba funguje ako prirodzená brzda. Bráni nadmernej syntéze mastných kyselín a cholesterolu.
Neprehliadni
Doteraz však nebolo jasné, ktorý konkrétny enzým túto „brzdu“ dokáže cielene vypínať. To pomohol objasniť až objav enzýmu SCoR2. Ten totiž dokáže oxid dusnatý z týchto proteínov selektívne odstraňovať procesom nazývaným denitrozylácia. Ak je tento enzým príliš aktívny, ochranný účinok oxidu dusnatého sa oslabí a bunky sa ľahšie prepnú do režimu tvorby tukov a cholesterolu. Vedci zároveň pozorovali, že v modeloch obezity je aktivita SCoR2 zvýšená, čo môže prispievať k začarovanému kruhu priberania.
Biológovia po tomto objave pristúpili aj k testom na zvieratách. Niektorým myšiam geneticky potlačili tvorbu enzýmu SCoR2, iným ho zablokovali pomocou experimentálneho lieku. Výsledok bol pozoruhodný. Myši nepriberali tak ako kontrolná skupina a lepšie odolávali účinkom kaloricky bohatej stravy. To znamená, že aj pri vysokoenergetickom jedálničku sa u nich výrazne obmedzila tvorba nových tukov. Metabolizmus sa menej prikláňal k ukladaniu energie do tukových zásob.
Liek ešte čaká séria testov
Blokovanie enzýmu SCoR2 malo u myší pozitívny vplyv aj na hladinu cholesterolu, čo by v budúcnosti mohlo prospieť cievam a srdcu. Zároveň sa znížilo hromadenie tuku v pečeni, čím sa obmedzil rozvoj stukovatenia a zápalu.
Podľa Dr. Stamlera, ktorý je zároveň prezidentom Harrington Discovery Institute, predstavuje SCoR2 zaujímavý terapeutický cieľ. Aktuálne používané lieky (napríklad Ozempic) fungujú najmä cez potláčanie chuti do jedla a spomaľovanie vyprázdňovania žalúdka. Tento nový prístup cieli priamo na bunkové mechanizmy, ktoré rozhodujú o tom, či sa tuk bude vytvárať alebo nie.
„Našli sme mechanizmus, ktorý nám umožňuje zasiahnuť tri hlavné civilizačné hrozby naraz: obezitu, vysoký cholesterol a stukovatenie pečene,“ uviedol Stamler.
Vedci už pracujú na vývoji lieku, ktorý by dokázal blokovať aktivitu enzýmu SCoR2. V súčasnosti prebiehajú toxikologické testy a optimalizácia účinnej látky. Predpokladá sa, že klinické skúšky na ľuďoch by mohli začať približne do 18 mesiacov. Či sa táto metóda osvedčí aj u ľudí, však ukážu až ďalšie roky výskumu.
