Fajčenie marihuany v tomto veku môže súvisieť s pomalším starnutím mozgu, naznačuje štúdia
Výskumníci zistili, že užívanie marihuany môže mať priaznivý účinok na kognitívne vlastnosti a mozgový objem v dospelosti.
Doteraz sa výskum marihuany zameriaval hlavne na tínedžerov. Vedci z CU Anschutz sa pozreli na opačný koniec vekového spektra, ľudí medzi 40 a 77 rokov. Zaujímali ich účinky dlhodobého užívania na mozog a kogníciu.
„Čoraz viac starších dospelých používa marihuanu. Je dostupnejšia a využíva sa z iných dôvodov než u mladších ľudí, napríklad na spánok alebo chronickú bolesť,“ vysvetľuje Anika Guha, klinická psychologička a výskumníčka z CU Anschutz: „A navyše, ľudia žijú dlhšie. Musíme sa pýtať: Aké sú dlhodobé účinky marihuany, keď starneš?“
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí marihuanu používali, mali vo viacerých oblastiach mozgu väčší objem a dosahovali lepšie výsledky v testoch pamäti, pozornosti a spracovania informácií. To však neplatilo úplne všade, čo naznačuje, že účinky nie sú jednoduché a závisia od viacerých faktorov.
Väčší mozog, lepšia funkcia?
Vedci sa zamerali na konkrétne oblasti mozgu s vysokou hustotou receptorov CB1, ktoré reagujú na kanabinoidy. Napríklad hippocampus, kľúčový pre pamäť a starostlivosť o kogníciu s vekom, ukázal väčší objem u užívateľov marihuany.
„Keď starneš, často vidíme zmenšenie mozgového objemu v dôsledku atrofie a neurodegenerácie. Tento úbytok často koreluje s horšou kognitívnou funkciou a vyšším rizikom demencie. V našej štúdii sme videli, že väčšina oblastí mozgu ukazovala pozitívny vzťah medzi objemom a kognitívnym výkonom,“ vysvetľuje Guha.
Jednoducho povedané, marihuana mohla pomáhať mozgu udržať objem a funkciu, namiesto toho, aby dochádzalo k obvyklému zmenšovaniu súvisiacemu s vekom.
Záleží ale aj na množstve a intenzite používania
Výsledky sa líšili podľa intenzity používania. Najlepší efekt ukázala skupina s miernym užívaním. Títo ľudia mali väčšie objemy mozgu a lepšie výsledky v testoch kognície. Niektoré oblasti, napríklad pravá amygdala, reagovali najlepšie u tých, ktorí marihuanu používali viac.
Neprehliadni
„Myslím, že to skutočne naznačuje, že účinok závisí od dávky,“ dodáva Guha.
Na druhej strane sa objavila oblasť, zadný cingulárny kortex, kde vyššie užívanie súviselo s menším objemom. Jej význam však nie je jasný, pretože menšia veľkosť môže súvisieť aj s lepšou pracovnou pamäťou.
Výskum zohľadnil aj pohlavie, pretože muži a ženy používajú marihuanu inak a ich endokanabinoidný systém reaguje odlišne. Zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné, ale ukazujú, že pohlavie môže ovplyvniť účinky marihuany na mozog a kogníciu.
Dáta z UK Biobank
Štúdia využila UK Biobank, obrovskú databázu zdravotných a neurozobrazovacích údajov viac než 26-tisíc dospelých. Účastníci odhadli počet použití marihuany v živote a vedci ich rozdelili do troch kategórií, žiadne, mierne a intenzívne používanie. Tento prístup umožnil približný pohľad na závislosť účinku od dávky, aj keď presné zloženie a sila produktov nie je známa.
Výskum ukazuje, že účinky marihuany nie sú čiernobiele.
„Nejde o to, že marihuana je úplne dobrá alebo úplne zlá. Záleží na tom, ako ju človek používa a aké výsledky sleduje,“ dodáva Guha.
Výsledky naznačujú, že mierne používanie môže u starších dospelých súvisieť s udržiavaním objemu mozgu a lepšou kogníciou, ale detaily, ako typ kanabinoidu a kontext používania, sú kľúčové.
Teória „upratovania“ mozgu
U mladých ľudí sa mozog stále intenzívne vyvíja. Kanabinoidy môžu tento jemne nastavený proces narušiť. U starších ľudí však situácia vyzerá inak. Hlavným problémom sa stáva chronický zápal nízkeho stupňa, tzv. inflammaging. Tento tichý, dlhodobý zápal prispieva k atrofii mozgu aj k rozvoju Alzheimerovej choroby.
Kanabinoidy, najmä CBD a v menšej miere aj THC, majú protizápalové účinky. Niektorí neurovedci preto predpokladajú, že u starších dospelých marihuana nemusí pôsobiť primárne ako psychoaktívna látka, ale skôr ako regulátor zápalu.
Ak sa podarí tlmiť chronický neurozápal, mozog si môže dlhšie udržať objem aj funkciu. To by mohlo vysvetliť, prečo sa v dátach z UK Biobank objavil vzťah medzi užívaním marihuany a väčšími objemami niektorých oblastí.
Zatiaľ však ide o hypotézu. Štúdia priamo nemerala zápalové markery, takže tento mechanizmus ostáva otvorenou otázkou.
Menej znamená viac
V dátach sa ukázalo niečo zaujímavé, najlepšie výsledky dosiahla skupina s miernym užívaním. Nie silní užívatelia, no nie ani úplní abstinenti, práve ten zlatý stred.
V biológii sa tomuto javu hovorí horméza. Malá dávka látky môže organizmus stimulovať, zatiaľ čo veľká dávka ho zaťaží alebo oslabí.
Pri marihuane to dáva zmysel. Nízke dávky THC môžu podporiť tvorbu nových synaptických spojení a ovplyvniť plasticitu mozgu. Vysoké dávky môžu naopak viesť ku kognitívnej hmle, zhoršenej pozornosti alebo pamäti.
To by vysvetľovalo, prečo mierni užívatelia v štúdii „predbehli“ nielen silných užívateľov, ale v niektorých ukazovateľoch aj abstinentov. Opäť však treba dodať: výskumníci nemali presné údaje o dávkach, sile produktov ani pomere THC a CBD. Účastníci iba odhadli, koľkokrát v živote marihuanu použili.
Endokanabinoidný systém ako termostat
Ľudské telo si samo vytvára vlastné kanabinoidy. Tento systém, endokanabinoidný systém (ECS), reguluje rovnováhu v organizme. Ovplyvňuje náladu, pamäť, zápal aj reakciu na stres.
S pribúdajúcim vekom však jeho aktivita klesá. Produkujeme menej vlastných kanabinoidov a citlivosť receptorov sa mení.
Predstav si ECS ako termostat, ktorý udržiava vnútornú rovnováhu. V mladosti funguje presne, no v starobe sa môže „rozladiť“. Mierne užívanie marihuany by teoreticky mohlo tento systém zvonka podporiť, niečo ako doplnenie toho, čo si telo už nevytvára v dostatočnom množstve.
Niektorí vedci preto uvažujú o tom, že u starších ľudí môže mať mierne užívanie regulačný efekt. Nejde o „zlepšovanie mozgu“, ale skôr o stabilizáciu systému, ktorý stráca výkon.
Dôležitá brzda
Treba však držať nohy na zemi. Štúdia ukázala súvislosť, nie príčinu. Nedokazuje, že marihuana zväčšuje mozog alebo zlepšuje pamäť. Môže ísť aj o to, že ľudia s lepším zdravotným stavom siahajú po marihuane častejšie, alebo že do hry vstupujú ďalšie faktory, životný štýl, vzdelanie, sociálne prostredie.
Výsledky však otvárajú zaujímavú diskusiu. U mladých môže marihuana predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa mozog. U starších sa môže situácia javiť odlišne.
Odpoveď zrejme neleží v extrémoch, ale v dávke, kontexte a individuálnej biológii. A práve tam sa bude výskum posúvať ďalej.
