DNA prezradila, čo v skutočnosti zabilo Napoleonovu armádu na ústupe z Ruska
Všetci si mysleli, že ich zabila zima. Výskumníci však odhalili inú príčinu smrti Napoleonových vojakov.
Z dejín vieme, že keď Napoleon napadol Rusko, jeho armáda bola porazená nie nepriateľskými vojskami, ale krutou zimou, ktorú francúzsky vládca podcenil. Nová štúdia ale spochybňuje, či to bola skutočne zima, ktorá porazila Napoleonove vojská.
Ako informuje portál Science Alert, počas sťahovania sa z Ruska Napoleon prišiel o najmenej polovicu zo 600-tisícovej armády, ktorú trápili extrémne chlady, hladomor a ochorenia. Lekári 19. storočia predpokladali, že vojsko Napoleóna postihol týfus, ktorého symptómy zahŕňajú horúčky, bolesti hlavy a vyrážky. V rámci novej štúdie ale výskumníci nenašli vo vzorkách vojakov stopy baktérie Rickettsia prowazekii, ktorá spôsobuje Týfus.
Autori štúdie analyzovali DNA, ktorá pochádza zo zubov 13 vojakov naopleónovej armády. Namiesto toho našli stopy paratýfusu, ktorý spôsobuje baktéria Salmonella enterica a stopy baktérie Borrelia recurrentis, ktorú šíria vši. Výskumníci hovoria, že horúčka, ktorou vojská trpeli, s najväčšou pravdepodobnosťou nebola sama o sebe smrteľná, no mohla oslabiť už vyčerpaného človeka.
Výskumníci ale upozorňujú, že aj keď nenašli stopy týfusu v DNA vojakov, neznamená to, že táto choroba neprispela k neslávne známym stratám Napoleonovho vojska. V práci analyzovali DNA len 13 jedincov, pričom v masovom hrobe v Litve, ktorý vedci našli v roku 2001, leží 3-tisíc tiel.
Ďalší výskumníci podotkli, že niekoľko rôznych ochorení môže zodpovedať opísaným symptómom, vrátane týfusu.
Neprehliadni
“Veľa mužov bolo pochovaných vo svojich uniformách a so svojimi koňmi. V hrobe sa nenašli zbrane, čo nasvedčuje, že títo ľudia nezomreli v boji. Analýza väčšej vzorky je treba na to, aby sme pochopili celé spektrum ochorení, ktoré postihli napoleónovu armádu počas ústupu z Ruska,” hovoria autori štúdie.
Vedci si myslia, že najrealistickejším scenárom je, že za stratou najmenej polovice armády stál chlad, únava a niekoľko ochorení, nie len týfus.
Výskumníci vzkriesili starý vírus
Čo sa rôznych ochorení a epidémií týka, výskumníci nedávno vzkriesili vírus, ktorý spôsobil jednu z najhorších pandémií v histórií. Vedci vysvetľujú, že nové virálne epidémie predstavujú veľké riziko pre spoločnosť aj v dnešnej dobe. Preto považovali za dôležité pochopiť, ako sa nové vírusy vyvíjajú a najlepší spôsob je naučiť sa to z predchádzajúcich pandémii.
Španielska chrípka vyčíňala medzi rokmi 1918 až 1920 a dodnes predstavuje jednu z najdevastujúcejších pandémií v histórií. Odhaduje sa, že dôsledkom Španielskej chrípky prišlo o život 20 až 100-miliónov ľudí po celom svete. Výskumníci však až doteraz nemali jasnú predstavu o tom, ako vírus chrípky počas tohto obdobia mutoval a prispôsoboval sa ľuďom.
Autorom sa však po prvýkrát podarilo rekonštruovať prvý švajčiarsky genóm influenza vírusu, ktorý bol zodpovedný za pandémiu Španielskej chrípky. V rámci štúdie výskumníci použili vzorku vírusu, viac ako sto rokov starú. áto vzorka bola prechovávaná vo formalíne a pochádzala z 18-ročného pacienta, ktorý umrel počas prvej vlny pandémie.
Následne výskumníci porovnali švajčiarsky genóm influenza vírusu s tými, ktoré sa výskumníkom podarilo rekonštruovať v Nemecku a Spojených štátoch. Výskum odhalil, že švajčiarsky kmeň vírusu už niesol tri kľúčové mutácie, ktoré vo víruse ostali až do konca pandémie. Dve z troch mutácií urobili vírus odolný voči antivírovej zložke ľudského imunitného systému.
Táto zložka tvorí dôležitú bariéru proti prenosu vírusov vtáčej chrípky a podobných zo zvierat na ľudí. Tretia mutácia sa týkala proteínu v membráne vírusu. Tento proteín sa dokázal lepšie viazať na receptory v ľudských bunkách. Kvôli tomu sa stal odolnejší a infekčnejší. Ak ťa vzkriesenie vírusu Španielskej chrípky zaujalo, odporúčame ti náš článok, v ktorom sa dozvieš viac.
