Vedci „vzkriesili“ smrtiaci vírus, ktorý spôsobil jednu z najhorších pandémií v histórii. Mali na to však dobrý dôvod

Španielska chrípka sa považuje za jednu z najhorších pandémií histórie. Výskumníci rekonštruovali genóm vírusu, ktorý ju odštartoval.

Vírusy
Zdroj: (CC BY 2.0), National Museum of Health and Medicine, flickr.com via Wikipedia

Výskumníci z University of Zürich a University of Basel rekonštruovali genóm španielskej chrípky, ktorá v roku 1918 spôsobila jednu z najhorších pandémií chrípky v histórii ľudstva.  

Autori štúdie vysvetľujú, že nové virálne epidémie predstavujú veľké riziko pre spoločnosť aj v dnešnej dobe. Preto považovali za dôležité pochopiť, ako sa nové vírusy vyvíjajú a najlepší spôsob je naučiť sa to z predchádzajúcich pandémii. Španielska chrípka vyčíňala medzi rokmi 1918 až 1920 a dodnes predstavuje jednu z najdevastujúcejších pandémií v histórií. Odhaduje sa, že dôsledkom Španielskej chrípky prišlo o život 20 až 100-miliónov ľudí po celom svete.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Výskumníci však až doteraz nemali jasnú predstavu o tom, ako vírus chrípky počas tohto obdobia mutoval a prispôsoboval sa ľuďom. Autorom sa však po prvýkrát podarilo rekonštruovať prvý švajčiarsky genóm influenza vírusu, ktorý bol zodpovedný za pandémiu Španielskej chrípky. V rámci štúdie výskumníci použili vzorku vírusu, viac ako sto rokov starú. Táto vzorka bola prechovávaná vo formalíne a pochádzala z 18-ročného pacienta, ktorý umrel počas prvej vlny pandémie.  

Vedci odhalili baktérie, ktoré prahnú po našej krvi
Zdroj: Unsplash (Warren Umoh, Max Kleinen), Úprava: Vosveteit.sk

“Naša práca je prvýkrát, čo sme mali prístup ku genómu influenza vírusu z pandémie Španielskej chrípky vo Švajčiarsku, medzi rokmi 1918 až 1920. Rekonštrukcia genómu nám ukázala, ako sa v Európe vírus adaptoval a ako sa začala pandémia,” hovorí jedna z autorov štúdie, Verena Schunemann.  

Rekonštrukcia genómu Španielskej chrípky

Následne výskumníci porovnali švajčiarsky genóm influenza vírusu s tými, ktoré sa výskumníkom podarilo rekonštruovať v Nemecku a Spojených štátoch. Výskum odhalil, že švajčiarsky kmeň vírusu už niesol tri kľúčové mutácie, ktoré vo víruse ostali až do konca pandémie. Dve z troch mutácií urobili vírus odolný voči antivírovej zložke ľudského imunitného systému. Táto zložka tvorí dôležitú bariéru proti prenosu vírusov vtáčej chrípky a podobných zo zvierat na ľudí. Tretia mutácia sa týkala proteínu v membráne vírusu. Tento proteín sa dokázal lepšie viazať na receptory v ľudských bunkách. Kvôli tomu sa stal odolnejší a infekčnejší.  

Adenovírusy spôsobujú bežné nachladnutie a skladajú sa zo stabilnej DNA. Na rozdiel od toho influenza vírusy nesú svoju genetickú informáciu vo forme RNA. Tá degraduje oveľa rýchlejšie.  

“Veľmi stará RNA sa dokáže zachovať dlhodobo len pri mimoriadne špecifických podmienkach. Preto sme vyvinuli novú metódu, ktorá nám pomôže vylepšiť našu schopnosť získať starú RNA z rôznych vzoriek,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Christian Urban.  

Autori štúdie chcú v budúcnosti rekonštruovať aj genómy ďalších starých RNA vírusov, čo by mohlo pomôcť overiť autenticitu už získaných RNA fragmentov. V rámci tejto štúdie spolupracovali výskumníci dvoch univerzít, University of Zürich a University of Basel. Vzorky pochádzajú z medicínskej zbierky University of Zurich a z Berlínskeho múzea medicínskej histórie.  

Výskumníci vysvetľujú, že zdravotnícke zbierky sú mimoriadne cenné pre rekonštrukciu starých RNA vírusov. Potenciál týchto vzoriek je však stále málo využitý.  

Prevencia pred budúcimi pandémiami

Autori štúdie veria, že výsledky ich štúdie poskytnú mimoriadne dôležité poznatky, čo sa týka reakcie na možné budúce pandémie. Ak totiž vieme, ako sa vírusy vyvíjajú a prispôsobujú na ľudí, vieme sa lepšie chrániť. Rovnako môžeme zistiť, ako sa vírusy vyvíjajú aj na dlhšej časovej osy. To nám môže pomôcť vyvinúť modely pre možné budúce pandémie.  

pandemia virus
Zdroj: RCW.studio / Shutterstock.com

Pandémia COVID-19 nám ukázala, ako môže pandémia ochromiť moderný svet. Výskumníci ale varujú, že v budúcnosti sa môžu objaviť aj smrteľnejšie pandémie, ktoré si budú vyžadovať ešte prísnejšie pravidlá. Na druhú stranu, ak budeme vedieť spoľahlivo simulovať vývoj pandémie, potom môžu najprísnejšie opatrenia trvať kratšie, čo zachráni oveľa viac životov. Autori vo svojej práci pokračujú aj naďalej a v ďalších výskumoch nám prinesú ďalšie výsledky. 

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať