Bol Kraken skutočný? Vedci našli stopy po obrej chobotnici, ktorá mohla pred 100 miliónmi rokov vládnuť oceánom
Dlhú dobu sa predpokladalo, že to boli ryby alebo iné morské plazy, ktoré vládli prehistorickému ekosystému. Nový výskum ukazuje, že to mohli byť obrie chobotnice.
Obrovské chobotnice, ktoré kedysi vládli oceánom, nepatria len do sci-fi predstáv. Nový výskum naznačil, že už pred približne 100 miliónmi rokov sa v moriach pohybovali ich prastarí príbuzní a nešlo o nenápadné tvory ukryté v skalách. Naopak, podľa vedcov stáli úplne na vrchole potravinového reťazca.
Tím z Hokkaidskej univerzity sa pustil do problému, ktorý vedcov trápil celé desaťročia. Chobotnice majú mäkké telo, takže po nich v horninách takmer nič nezostalo. Klasické fosílie, aké poznáš pri dinosauroch, tu jednoducho neexistujú. Vedci preto stavili na čeľuste, tie sa zachovali omnoho lepšie a niesli v sebe prekvapivo veľa informácií.
Pomocou špeciálnej tomografie a umelej inteligencie analyzovali skryté fosílie v horninách z obdobia neskorej kriedy, teda z času približne 100 až 72 miliónov rokov dozadu. Vzorky pochádzali z Japonska aj z ostrova Vancouver. Práve pokojné morské dno zabezpečilo, že sa na nich zachovali jemné detaily, vrátane stôp po opotrebovaní.
Pri tejto analýze výskumníci zistili, že tieto dávne chobotnice nelovili drobnosti. Ich čeľuste niesli škrabance, praskliny aj výrazné obrusovanie, čo poukázalo na silné a opakované hryzenie tvrdej koristi. Inými slovami, išlo o aktívnych predátorov, ktorí sa nebáli ani pancierovaných živočíchov.
„Naše zistenia naznačili, že najstaršie chobotnice predstavovali gigantických predátorov na vrchole potravinového reťazca,“ vysvetlil profesor Yasuhiro Iba.
Ako dokázali chobotnice udržať tak obrovské telo v pohybe?
Podľa jeho tímu tieto tvory dorástli až do dĺžky okolo 20 metrov. To znamená, že mohli prekonať aj niektoré veľké morské plazy z tej istej éry. Tu ale vedci narážajú na problém. Ak by takýto tvor skutočne dokázal dosiahnuť 20 metrov, musel by riešiť čisto fyzikálny problém, ako udržať také telo pohromade a v pohybe.
Neprehliadni
Moderné chobotnice totiž nič podobné nedokážu. Najbližšie sa k tomu dostal kalmár obrovský, ktorý využíva špecifický vztlak a zvyšok vnútornej opory. Ak by niečo podobné fungovalo aj tu, dávne chobotnice by pravdepodobne mali výraznejší vnútorný „skelet“, napríklad zväčšený gladius, teda zvyšok schránky.
Ešte zaujímavejšie vyznieva samotná sila ich čeľustí. Dnešné chobotnice majú zobák z chitínu, ktorý patrí medzi najodolnejšie prírodné materiály. Na špičke dosahuje extrémnu tvrdosť, no smerom dovnútra prechádza do pružnejšieho tkaniva, takže sa neláme. Ak vedci tvrdia, že sa tento zobák opotreboval až o 10 %, nešlo o bežné lovenie rýb.
„Najviac nás prekvapil rozsah opotrebovania čeľustí,“ uviedol Iba: „U dospelých jedincov sa opotrebovalo až 10 % špičky čeľuste, čo presahuje hodnoty u dnešných hlavonožcov.“
Prastaré obrie chobotnice museli byť dravé tvory
Takýto nález naznačil opakované tvrdé nárazy, pokojne proti schránkam amonitov alebo pancierovaným rybám. Ako poznamenávajú autori výskumu, v takom prípade by si mohol predstaviť skôr súboj „titána proti tanku“ než klasický lov. Zaujímavý detail vedci objavili aj pri asymetrii čeľustí. Opotrebovanie nebolo rovnomerné. Jedna strana sa používala viac než druhá.
Takéto správanie sa nazýva lateralizácia a dnes ho poznáme aj u moderných chobotníc, napríklad keď preferujú jedno oko alebo konkrétne rameno pri skúmaní prostredia. Ak by sa tento jav potvrdil aj pri 100 miliónov rokov starých fosíliách, malo by to širší význam. Naznačilo by to, že komplexné správanie a určitá forma „inteligentného rozhodovania“ sa u hlavonožcov objavila oveľa skôr, než sa predpokladalo.
„Táto štúdia priniesla prvý priamy dôkaz, že bezstavovce mohli vyrásť na obrovských a inteligentných vrcholových predátorov,“ dodal Iba.
Doterajší pohľad na praveké oceány staval do hlavnej úlohy stavovce, ryby a morské plazy. Tento objav však naznačil, že dávny svet mohol vyzerať inak. Bezstavovce, ktoré si si možno spájal skôr s úkrytmi v skalách, mohli kedysi udávať tempo celého ekosystému. Výskum zároveň posunul aj časovú os evolúcie.
‘A fearsome sight’: 19-metre-long octopuses prowled the oceans 100 million years ago – new research
Researchers studied the jaws of 15 ancient octopus fossils to determine how big the creatures may have been.https://t.co/GwMpPzvsgG
— cvetko35 (@cvetko35) April 24, 2026
Najstaršie známe chobotnice sa objavili skôr, než sa predpokladalo, a otvorili nové otázky o tom, ako rýchlo sa dokázali vyvinúť do takejto formy. Vedci teraz počítajú s tým, že kombinácia digitálneho „ťaženia“ fosílií a umelej inteligencie odkryje ďalšie skryté nálezy. Práve tieto dáta môžu postupne doplniť obraz sveta, ktorý zatiaľ poznáme len po kúskoch.
