V pieskoch Sahary našli výskumníci fosíliu, ktorá uzatvára storočnú záhadu riečneho dravca: Vedci objavili nový druh dinosaura
Spinosaurus mirabilis bol obávaným riečnym predátorom dinosaurej éry.
V saharskej púšti v Nigeri odhalil tím dvadsiatich paleontológov nový druh dinosaura, ktorý dostal meno Spinosaurus mirabilis. Objav neznamená len ďalší prírastok do rodokmeňa pravekých dravcov. Zasiahol priamo do jednej z najzamotanejších kapitol paleontológie.
Spinosaurus totiž nesie povesť „prekliateho“ dinosaura už viac než sto rokov, informuje University of Chicago. Prvé fosílie objavil v roku 1912 nemecký paleontológ Ernst Stromer v Egypte. Originálne kosti však zničilo bombardovanie Mníchova v roku 1944. Vedci tak stratili jediný kompletný dôkaz o tom, ako tento obrovský dravec skutočne vyzeral. Desaťročia pracovali len s kresbami a neúplnými fragmentmi.
Práve preto nový nález z Nigeru vyvolal taký rozruch. Zachovaná lebka a charakteristický hrebeň fungujú ako „Rosettská doska“ spinosaura. Konečne ponúkli konkrétny obraz, nie len dohady. Vedúci expedície Paul Sereno to vystihol jasne:
„Predstavujem si tohto dinosaura ako akúsi pekelnú volavku,“ vyjadril sa vedúci expedície Paul Sereno.
Tým naznačil, že nejde o morskú príšeru z hlbín, ale o špecialistu na plytké rieky.
Ako vyzeral spinosaurus?
Najvýraznejším znakom druhu sa stal šabľovitý hrebeň na lebke. Analýza povrchu kosti ukázala hustú sieť cievnych kanálikov, čo naznačuje pokrytie keratínom, podobne ako pri zobákoch dnešných vtákov. Takáto štruktúra pravdepodobne niesla výrazné farby a slúžila na rozpoznávanie medzi jedincami. Pri doterajších fragmentárnych kostrách vedci túto formu komunikácie nedokázali odhaliť.
Neprehliadni
Rovnako fascinujúca je biomechanika jeho čeľustí. Výskumníci v práci spomínajú, že spinosaurus mal„interdigitujúce“ zuby, teda spodné zapadli presne medzi horné a vytvorili pevný zámok. V kombinácii s tlakom vody to znamenalo mimoriadne účinnú pascu na klzké ryby. V prednej časti papule sa nachádzali drobné otvory, podobné tým, aké majú dnešné krokodíly. Tieto jamky fungovali ako tlakové senzory. Dinosaurus tak zachytil vibrácie koristi v zakalenej vode bez potreby vizuálneho kontaktu.
Tvar lebky navyše naznačil rýchly bočný pohyb. S. mirabilis otvoril a zatvoril čeľuste v zlomku sekundy. Šabľovitý hrebeň mohol pri prudkom výpade stabilizovať hlavu a znižovať odpor vody.
„Nešiel za veľrybami do hlbín. Vstúpil do vody po pás a siahol po obrovskej rybe,“ vysvetľuje Sereno.
Objav zároveň presunul pozornosť na samotný ekosystém vtedajšej Sahary. Dnešná púšť vyzerá nehostinne, no pred približne 95 miliónmi rokov tu tiekli mohutné rieky obklopené lesmi. V týchto vodách plávali ryby veľkosti malého auta a číhali tu aj obrovské krokodíly ako Sarcosuchus imperator. Spinosaurus mirabilis sa tak nepohyboval v prázdnom priestore. Čelil konkurencii a musel si vybojovať vlastnú ekologickú niku, teda špecifické miesto v potravinovom reťazci.
Práve tu spočíva ďalší význam objavu. Tento druh nelovil na otvorenej súši ako Tyrannosaurus, ani sa nepohyboval v hlbokom mori. Ovládol brehy a plytké riečne ramená. Vyhol sa priamemu stretu s inými veľkými teropódmi a zároveň využil zdroj potravy, ktorý iní dravci nedokázali efektívne využiť.
Uzatvorenie storočnej záhady
Samotná expedícia začala nenápadne. Francúzsky geológ v 50. rokoch minulého storočia spomenul „šabľovitý zub“ z odľahlej časti Nigeru. Sedemdesiat rokov miesto nikto nepreskúmal. Až miestny tuaregský sprievodca zaviedol tím do oblasti Jenguebi, kde vedci odviezli viac než sto ton fosílií.
Fosílie poputujú do nového múzea v Niamey a farebnú repliku hrebeňa sprístupnia verejnosti v Chicago Children’s Museum. Štúdia vyšla v časopise Science, čo potvrdilo jej význam.
Objav druhu Spinosaurus mirabilis tak nepredstavuje len nový názov v učebnici. Uzavrel časť storočnej záhady, priniesol detailný pohľad na špecializovaného lovca riek a ukázal, že Sahara skrýva ešte veľa odpovedí, ktoré doteraz ležali pod pieskom.
