Je voda mokrá? Vedci tvrdia, že všetko, čo si si doteraz myslel, je nesprávne
Je voda skutočne mokrá alebo nie? Pozri sa, ako tento paradox vníma veda, filozofia aj bežný jazyk a prečo sa na odpovedi nevedia zhodnúť ani odborníci.
Skús sa len tak niekoho opýtať, či je voda mokrá? Väčšina ľudí sa len pousmeje a bez váhania odpovie „samozrejme“. V našej každodennej reči totiž mokrosť automaticky spájame s vodou tak, ako zimu so snehom. Pri bližšom pohľade však zistíme, že tak jednoznačné to vôbec nie je. Pre vedcov aj filozofov ide o tému, na ktorej sa nedokážu zhodnúť. Na tému upozornil server BGR.
Z vedeckého hľadiska voda mokrá nie je. Prečo? Pretože mokrosť nie je vlastnosť tekutiny, ale označenie pre stav, keď sa kvapalina usadí na pevnom povrchu. Napríklad ide o sklo, textil, alebo betón. Všetky tieto materiály môžu byť mokré preto, že na ne prilne voda. Sama voda sa však nemá kde „prilepiť“, a tak ju tento stav necharakterizuje. Už ti to motá hlavu, však? A to sme ešte len na začiatku.
Jednoduchá otázka, ťažká odpoveď
Za celým javom stoja fyzikálne sily, ktoré poznáme ako kohéziu a adhéziu. Kohézia spája jednotlivé molekuly vody dohromady, čo jej dodáva povrchové napätie. Vďaka tomu sa tvorí kvapka a po jej hladine dokážu kráčať aj drobné druhy hmyzu. Adhézia zas spôsobuje, že sa kvapalina „chytí“ na iný materiál. Na skle sa tak kvapka roztečie a zanechá mokrý film, zatiaľ čo po teflóne odtečie, pretože povrch vodu neprijíma.
Miera tejto „priľnavosti“ sa dá dokonca presne merať pomocou tzv. kontaktného uhla. Malý uhol znamená, že kvapalina sa rozlieva a povrch nasiakne. Veľký uhol prezrádza, že povrch vodu odpudzuje. Najextrémnejšia situácia nastáva pri superhydrofóbnych materiáloch, kde uhol presiahne 150 stupňov. Vtedy kvapky po povrchu len poskakujú a nedokážu sa naň prichytiť. Výsledkom sú vysoko odolné povrchy. Tie nájdeš napríklad na funkčných športových bundách, cez samočistiace okná až po špeciálne nátery, ktoré predlžujú životnosť elektronických zariadení.
Lenže ak sa pozrieme na túto otázku filozoficky, alebo jazykovo, situácia vyzerá inak. Keď hovoríme, že voda je mokrá, jednoducho pomenúvame náš zmyslový zážitok. Dotknete sa vody, cítite vlhko, a teda je pre nás mokrá. Filozofi však namietajú: ak mokrosť znamená pokrytie povrchu kvapalinou, potom voda sama seba pokryť nedokáže, teda nemôže byť mokrá.
Neprehliadni
Ako túto otázku vnímaš ty?
Na „stole“ tak zostávajú dve rovnocenné, no odlišné odpovede. V vedeckom jazyku je mokrosť stav, ktorý voda vyvoláva u iných materiálov. V bežnom rozhovore sa však ťažko ubránime pocitu, že voda mokrá predsa len je. Aj preto táto otázka pripomína iný paradox: môžeme povedať, že oheň je „horiaci“? Oheň sám horenie spôsobuje, ale priamo „horiaci“ nie je.
Na prvý pohľad ide o banálnu dilemu, ktorá však vedie k hlbšej úvahe. Ukazuje, ako rozdielne dokážu jazyk a prírodné vedy opisovať svet okolo nás. A práve v tejto rozdielnosti spočíva dôvod, prečo bude voda „večnou obeťou“ podobných diskusií. To, či je mokrá, bude závisieť na tom, koho sa na to vlastne opýtame a ako sa ho to opýtame.
