Bill Gates vyzýva vlády, aby chránili pracovné miesta pred AI. Navrhuje „Human Reserved“ profesie aj daň z robotov
Bill Gates navrhuje vyhradiť časť pracovných miest iba ľuďom. Hovorí až o 40 % pozícií a chce zdaniť roboty aj AI, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu.
Umelá inteligencia dnes píše texty, programuje, analyzuje dokumenty a postupne sa dostáva aj do robotov, ktoré zvládajú fyzickú prácu. Firmám tak môže časom vzniknúť jednoduchá otázka. Prečo platiť človeka, ak rovnakú prácu lacnejšie zvládne stroj?
Bill Gates nechce túto odpoveď nechať iba na firmách a trhu. Vo svojom novom texte navrhuje vytvoriť kategóriu pracovných miest, ktoré by zostali vyhradené výhradne pre ľudí. A to aj v prípade, že ich AI alebo robot jedného dňa zvládne rovnako dobre či lepšie.
Koncept označuje ako „Human Reserved“. V rozhovore pre Reuters dokonca hovoril o možnosti ponechať ľuďom až 40 % dnešných pracovných miest.
Číslo 40 % pritom ale nie je pevný cieľ ani hotový návrh zákona. Gates ním skôr ukazuje, kam až by ochrana ľudskej práce mohla zájsť. Ktoré profesie by sa do nej dostali, by záviselo od konkrétnej krajiny a od toho, kde už AI a roboty začnú ľudí reálne nahrádzať.
AI môže byť lepšia než človek. Gates jej napriek tomu chce časť práce zakázať
Gates prirovnáva Human Reserved k prírodným rezerváciám. Aj v lese môžeme postaviť cestu alebo dom. Neurobíme to však vždy, pretože by sme tým niečo stratili.
Neprehliadni
Podobne sa pozerá aj na prácu. To, že AI určitú činnosť zvládne, podľa neho ešte nie je dôvod, aby ju automaticky prevzala.
Uvádza príklad 55-ročného človeka, ktorý celý život pracoval v stavebníctve. Ak jeho prácu prevezmú stroje, nestačí mu jednoducho povedať, aby sa preškolil napríklad na starostlivosť o seniorov.
Roboty sa pritom už z laboratórií presúvajú priamo do priemyslu. Napríklad Hyundai plánuje nasadiť tisíce humanoidných robotov Atlas do svojich fabrík, čo medzi časťou zamestnancov vyvolalo obavy o pracovné miesta.
Tlak vidno aj pri kancelárskych profesiách. Analýza Microsoftu ukázala, ktoré pracovné úlohy sa už dnes najviac prekrývajú so schopnosťami umelej inteligencie. Najvyššie skóre mali profesie postavené na práci s textom, informáciami a komunikáciou.
Gates nechce, aby robot oznamoval pacientovi smrteľnú diagnózu
Gates nechce časť práce chrániť iba kvôli pracovným miestam. Pri niektorých profesiách podľa neho záleží aj na tom, kto ich vykonáva.
Spomína svojho otca, ktorý zomrel v roku 2020 po Alzheimerovej chorobe. V posledných štádiách ochorenia sa o neho nepretržite starali opatrovatelia, ktorí dokázali pochopiť jeho potreby aj vtedy, keď ich už nevedel jasne vyjadriť.
Práve takáto starostlivosť môže mať podľa Gatesa hodnotu preto, že ju poskytuje človek.
Podobné je to pri oznamovaní vážnej diagnózy. Robot môže jedného dňa bez problémov analyzovať zdravotnú dokumentáciu a oznámiť pacientovi, že má nevyliečiteľnú chorobu. Gates preto rozlišuje medzi tým, čo technológia dokáže, a tým, čo jej chceme zveriť.
AI pritom nechce zo zdravotníctva ani školstva vytlačiť. Počíta skôr s tým, že technológia bude človeku pomáhať, nie ho všade nahrádzať.
Kým jedna krajina môže robotov brzdiť, iná ich bude potrebovať
Konkrétny zoznam chránených profesií Gates neponúka. Rozhodnutie by podľa neho muselo zohľadňovať aj demografiu a nedostatok pracovníkov.
Jedna krajina môže napríklad trvať na tom, aby sa o seniorov starali ľudia. Japonsko však starne a chýbajú mu mladí pracovníci, takže robotickí opatrovatelia tam môžu byť naopak vítaní.
Pre Reuters Gates hovoril o možnosti rezervovať ľuďom až 40 % dnešných pracovných miest. Zatiaľ však nejde o návrh zákona ani konkrétny plán niektorej vlády.
Takéto pravidlo by však rýchlo otvorilo ďalší problém. Ak by štát vyhradil časť práce ľuďom, firmy by museli súťažiť aj s konkurenciou z krajín, kde tú istú výrobu alebo službu zabezpečia lacnejšie roboty.
Gates zatiaľ nehovorí, ako by sa tento rozdiel riešil. Tvrdí však, že pravidlá treba začať pripravovať ešte skôr, než automatizácia zasiahne veľké skupiny pracovníkov.
Daňový systém môže firmy tlačiť k robotom
Do hry vstupujú aj peniaze. Gates upozorňuje, že daňový systém môže firmu pri rozhodovaní medzi človekom a strojom nepriamo tlačiť k automatizácii.
Keď firma zamestná človeka, s jeho prácou sú spojené dane a ďalšie náklady. Robot je naopak investícia, ktorú si podnik môže za určitých podmienok zahrnúť do nákladov.
Gates preto navrhuje zdanenie robotov a tzv. AI tokenov, teda základných jednotiek, s ktorými jazykové modely pracujú. Konkrétnu sadzbu ani spôsob výpočtu dane však neuvádza.
Daň z robotov presadzoval už pred rokmi. Teraz ju spája aj s generatívnou AI a s otázkou, čo sa stane s príjmami štátu, ak bude pracovať menej ľudí.
Menej zamestnancov znamená menej daní z práce. Štát pritom môže potrebovať viac peňazí na rekvalifikácie a pomoc regiónom, ktoré automatizácia zasiahne najviac.
Gates chce firmám predražiť nahrádzanie ľudí strojmi
Gates pripúšťa aj nevýhodu svojho návrhu. Vyššie dane môžu firmám predražiť automatizáciu, znížiť produktivitu a brzdiť ekonomický rast.
Časť tohto efektu však chce dosiahnuť zámerne. Daň by mala znížiť tlak na čo najrýchlejšie nahrádzanie ľudí strojmi a priniesť peniaze na pomoc tým, ktorí o prácu prídu.
Zároveň nechce zdaniť každé použitie AI rovnako. Technológia by podľa neho nemala byť znevýhodnená tam, kde dokáže výrazne zlacniť zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie.
Vyššia produktivita vďaka AI ešte automaticky neznamená, že ľudia budú pracovať menej. Gates však rieši horší scenár: čo ak firmy časť ľudí prestanú potrebovať úplne?
Práve vtedy by sa ukázalo, či štáty nechajú automatizácii voľný priebeh, alebo niektoré pracovné miesta jednoducho vyhradia ľuďom.
