Asteroid, ktorý vyhubil dinosaurov, nebol obyčajným vesmírnym kameňom. Patril k mimoriadne vzácnemu typu
Asteroid, ktorý vyhubil dinosaury, nebol obyčajným vesmírnym kameňom. Vedci zistili, že mal zloženie mimoriadne vzácneho typu meteoritov.
Pred 66 miliónmi rokov narazilo do Zeme vesmírne teleso, ktoré zmenilo dejiny života na našej planéte. Náraz pri dnešnom mexickom polostrove Yucatán vytvoril obrovský kráter Chicxulub a spustil jednu z najväčších katastrof v histórii Zeme. Vedci už dlho skúmajú, aký typ asteroidu túto udalosť spôsobil. Nový výskum teraz priniesol ďalšiu dôležitú stopu.
Podľa vedcov z Univerzity Britskej Kolumbie, Paríža, Bruselu a Viedne pravdepodobne nešlo o bežný meteorit, aký môžeme nájsť v múzeách. Vesmírne teleso, ktoré ukončilo éru nevtáčích dinosaurov, patrilo zrejme medzi veľmi vzácnu skupinu meteoritov známu ako uhlíkaté chondrity typu CO.
Tieto meteority predstavujú iba malú časť všetkých známych vesmírnych hornín. Vedci ich považujú za jedny z najstarších a najmenej zmenených materiálov v Slnečnej sústave. Práve ich zloženie teraz pomohlo lepšie pochopiť pôvod objektu, ktorý pred desiatkami miliónov rokov spôsobil masové vymieranie.
Asteroid mal podľa novej štúdie nesmiernu hodnotu
Pri výskume vedci využili veľmi presnú analýzu izotopov niklu. Skúmali vzorky tenkej vrstvy ílu, ktorá vznikla po dopade meteoritu a dnes sa nachádza na rôznych miestach planéty. Táto vrstva predstavuje akúsi geologickú stopu po udalosti, ktorá oddelila obdobie kriedy od nasledujúceho paleogénu.
Určenie pôvodu meteoritu však nebolo jednoduché. Väčšina pôvodného telesa sa totiž pri náraze vyparila. V horninách zostalo iba malé množstvo materiálu, ktorý pochádzal priamo z vesmírneho objektu.
Neprehliadni
„Ide o veľmi náročnú prácu. V ílovej vrstve po dopade zostala iba nepatrná časť pôvodného telesa, pretože celý meteorit sa pri náraze vyparil,“ hovorí Phillipe Claeys z Vrije Universiteit Brussel.
Nové zistenia zároveň menia pohľad na jednu staršiu teóriu. Vedci v minulosti uvažovali, že kľúčovú úlohu pri vyhynutí dinosaurov mohla zohrávať veľká dávka síry, ktorú meteorit uvoľnil do atmosféry. Tá mohla spôsobiť ochladenie planéty a narušiť fungovanie ekosystémov.
Vzácny meteorit typu CO však obsahuje menej prchavých prvkov, medzi ktoré patrí napríklad síra, uhlík, zinok alebo voda. Podľa vedcov preto samotná síra pravdepodobne nebola hlavným dôvodom globálnej katastrofy.
„Uhlíkaté chondrity typu Ornans sa výrazne odlišujú od bežných meteoritov, ktoré poznáme z múzejných zbierok. Obsahujú oveľa menej prchavých prvkov, najmä síry,“ hovorí Claeys.
Hlavným problémom podľa vedcov zostáva obrovské množstvo jemného prachu a úlomkov, ktoré náraz vystrelil vysoko do atmosféry. Tento materiál mohol zablokovať časť slnečného žiarenia, ovplyvniť teplotu na Zemi a narušiť potravové reťazce. Práve tieto následky pravdepodobne spustili vlnu vymierania, pri ktorej zmizlo približne 75 percent všetkých druhov na planéte.
Samotný asteroid mal podľa odhadov priemer približne 10 až 15 kilometrov a do Zeme narazil rýchlosťou okolo 64-tisíc kilometrov za hodinu. Energia nárazu vytvorila kráter Chicxulub, ktorý dnes leží ukrytý pod povrchom Mexika.
Vedci ešte stále presne nevedia, odkiaľ Chixulub prišiel
Zaujímavou otázkou zostáva, odkiaľ tento vzácny meteorit prišiel. Vedci zatiaľ nevylúčili viacero možností. Jeho pôvod mohol siahať do vzdialených oblastí vonkajšej Slnečnej sústavy, kde sa nachádza množstvo ľadových a kamenných telies. Ďalšou možnosťou je oblasť vonkajšej časti pásu asteroidov v blízkosti Jupitera.
Uhlíkaté chondrity tvoria iba približne päť percent meteoritov, ktoré vedci doteraz preskúmali. Skupina CO chondritov predstavuje ešte menšiu časť z nich. Práve preto vedci považujú zistenie za zaujímavé, život na Zemi nezasiahol obyčajný vesmírny kameň, ale pomerne vzácny objekt.
„To, že Zem zasiahlo takéto vzácne a vzdialené teleso, ukazuje, akú smolu mali dinosaury,“ dodal Claeys.
Nový výskum teda neodhalil iba ďalšie detaily o jednej z najznámejších udalostí v histórii planéty. Ukazuje tiež, že aj po desiatkach miliónov rokov dokážu drobné chemické stopy v horninách pomôcť vedcom odhaliť pôvod objektu, ktorý navždy zmenil vývoj života na Zemi.
