Kráter po asteroide, ktorý zabil dinosaury, nebol iba miestom smrti: Vedci našli dôkaz, že sa tam život obnovil prekvapivo rýchlo
Kráter Chicxulub po dopade asteroidu nemusel byť len miestom skazy. Hydrotermálny systém mohol 700-tisíc rokov živiť návrat života v oceáne.
Keď pred približne 66 miliónmi rokov narazil do Zeme obrovský asteroid, planéta zažila jedno z najhorších období svojej histórie. Náraz vyhladil všetky nelietajúce dinosaury, zasiahol ekosystémy na súši aj v oceánoch a pripravil o život približne 70 percent morských druhov. Katastrofa však zrejme nemala iba ničivú stránku.
Nový výskum ukázal, že miesto dopadu asteroidu sa po čase premenilo na nečakané útočisko života. Vedci z Texaskej univerzity teraz tvrdia, že pod morským dnom vznikol rozsiahly hydrotermálny systém, ktorý zásoboval okolité vody živinami počas státisícov rokov. Práve ten mohol výrazne urýchliť návrat života do oblasti, ktorú náraz predtým prakticky zdevastoval.
Výsledky zverejnil vedecký časopis Nature Communications.
Miesto katastrofy sa zmenilo na zdroj živín
Asteroid vytvoril obrovský kráter Chicxulub, ktorý dnes leží pod oblasťou Mexického zálivu. Pri náraze sa uvoľnilo také množstvo energie, že horniny pod povrchom roztavili a zohriali na extrémne teploty. Práve toto teplo spustilo proces, ktorý pretrval oveľa dlhšie než samotná katastrofa.
V podzemí sa vytvoril hydrotermálny systém. Horúca voda začala cirkulovať medzi horninami, rozpúšťala minerály a následne ich prenášala smerom k morskému dnu a do oceánu. Podobné hydrotermálne systémy dnes poznáme napríklad z oblastí okolo podmorských vulkanických prieduchov. Vedci však teraz naznačili, že podobný mechanizmus vznikol aj po dopade asteroidu.
Neprehliadni
„Po náraze asteroidu prebiehal v Mexickom zálive proces obnovy ekosystému úplne inak než vo zvyšku svetového oceánu. Trvalá hydrotermálna aktivita vytvorila jedinečné morské prostredie,“ vysvetlila hlavná autorka štúdie Honami Satová z japonskej Univerzity Kjúšú.
Život sa dokázal po katastrofe vrátiť prekvapivo rýchlo
Vedci už v minulosti zistili, že život sa do oblasti krátera vrátil oveľa skôr, než predpokladali. Analýzy naznačili, že prvé organizmy osídlili miesto dopadu už niekoľko rokov po katastrofe. To samo osebe prekvapilo mnohých odborníkov, pretože náraz spôsobil globálne zmeny klímy a rozsiahle vymieranie.
Nová štúdia však ukázala, že priaznivé podmienky nepretrvali iba niekoľko rokov. Hydrotermálny systém podľa výpočtov obohacoval okolité vody približne 700-tisíc rokov. Počas tejto doby dodával do oceánu látky, ktoré podporili rast mikroskopických organizmov stojacich na začiatku potravinového reťazca.
Inými slovami, miesto, ktoré kedysi spôsobilo jednu z najväčších katastrof v dejinách života, sa neskôr stalo zdrojom podmienok vhodných pre jeho obnovu.
Výskumníci dospeli k záverom na základe analýzy horninových vzoriek získaných z krátera Chicxulub. V roku 2016 vedci uskutočnili rozsiahly vrtný projekt a vytiahli z podzemia viac než 800 metrov jadrových vzoriek. Práve tie poskytli jedinečný pohľad do obdobia po dopade asteroidu. Kľúčovú úlohu zohral prvok osmium.
Niektoré izotopy osmia sa spájajú s materiálom pochádzajúcim z asteroidov. Vedci objavili dôkazy, že stopy tohto prvku prenikalli z hlbokých vrstiev krátera do oceánu prostredníctvom horúcej vody prúdiacej pod morským dnom.
Keď voda postupne ochladla, osmium sa usadilo v sedimentoch. Tie následne zachovali záznam o tom, ako dlho hydrotermálny systém fungoval.
Planktón vedcom ukázal zmenu podmienok
Výskumníci si všimli ešte jednu zaujímavú vec. Počas obdobia intenzívnej hydrotermálnej aktivity dominovali v oblasti druhy planktónu, ktoré obľubovali vody bohaté na živiny. Keď množstvo osmia kleslo na úroveň pred dopadom asteroidu, zloženie planktónu sa zmenilo. Objavili sa druhy typické pre prostredie s nižším obsahom živín.
Takáto zmena naznačila, že oceán už nedostával dodatočný prísun látok z hydrotermálneho systému. Samotný systém však úplne nezanikol, vedci predpokladajú, že pokračoval hlboko pod sedimentmi ešte milióny rokov, no jeho vplyv na povrchové vody postupne zoslabol.
„Táto štúdia ukázala, že impaktné krátery nemusia prinášať iba deštrukciu. V prípade Chicxulubu zohrala hydrotermálna aktivita dôležitú úlohu pri rýchlej obnove morských ekosystémov,“ uviedol spoluautor výskumu Steven Goderis.
Objav zaujal vedcov aj z ďalšieho dôvodu. Naznačil totiž, že veľké nárazy nemusia vždy predstavovať iba koniec života. Za určitých okolností môžu vytvoriť nové prostredia, v ktorých sa život opäť rozvinie. Práve preto sa dnes odborníci zaujímajú aj o dávne impakty na iných planétach a mesiacoch Slnečnej sústavy. Ak podobné hydrotermálne systémy vznikli aj mimo Zeme, mohli vytvoriť podmienky vhodné pre vznik alebo prežitie jednoduchých organizmov.
Výskum krátera Chicxulub tak nepriniesol iba nový pohľad na obdobie po vyhynutí dinosaurov. Zároveň naznačil, že aj udalosti, ktoré na prvý pohľad pôsobia výlučne ničivo, môžu v určitých situáciách vytvoriť priestor pre úplne nové kapitoly vývoja života.
