Ako sa skončí vesmír? Môže umrieť tromi úplne odlišnými spôsobmi. Takto bude vyzerať koniec všetkého
Vesmír sa raz môže zrútiť, roztrhnúť alebo pomaly vychladnúť. O jeho osude rozhodne temná energia, ktorú vedci stále nevedia presne vysvetliť.
Ľudia si oddávna kládli otázku, ako sa skončí svet. V priebehu storočí vznikli stovky predpovedí, od ničivých komét až po globálne katastrofy. Moderná veda však obrátila pozornosť ešte ďalej. Namiesto osudu Zeme sa snaží zistiť, čo raz čaká celý vesmír. Odpoveď zatiaľ nepoznáme, no astronómovia však vytvorili niekoľko scenárov, ktoré vychádzajú z dnešných poznatkov o vesmíre, informuje portál Sciencing. Najčastejšie sa spomínajú tri možnosti, takzvané Veľké zmrštenie, Veľké roztrhnutie a Veľké zamrznutie.
Každá z nich opisuje úplne odlišný koniec. O tom, ktorý sa nakoniec naplní, rozhodne najmä záhadná sila nazývaná temná energia. Vedci vysvetľujú, že vesmír vznikol približne pred 13,8 miliardami rokov pri udalosti známej ako Veľký tresk a odvtedy sa vesmír rozpína dodnes. Dlho sa predpokladalo, že rozpínanie kozmu bude postupne spomaľovať vplyvom gravitácie. Koncom 90. rokov však astronómovia objavili niečo nečakané. Vesmír sa nerozpína pomalšie. Naopak, jeho rozpínanie sa zrýchľuje.
Vedci tento jav pripísali neznámej sile, ktorú nazvali temná energia, pričom dodnes nedokážeme presne vysvetliť jej podstatu, čo je aj dôvod, prečo zostáva budúcnosť vesmíru otvorenou otázkou. Novšie merania navyše naznačili, že rozpínanie môže prebiehať ešte rýchlejšie, než predpokladali staršie modely.
Ako teda môže vesmír skončiť podľa súčasných hypotéz?
Veľké zmrštenie
Prvý scenár nesie názov Veľké zmrštenie alebo Big Crunch. Táto hypotéza počíta s tým, že temná energia časom zoslabne alebo úplne zmizne. Gravitácia potom prevezme kontrolu nad vývojom vesmíru. Galaxie sa prestanú vzďaľovať a celý proces sa obráti. Namiesto rozpínania sa začne vesmír zmršťovať.
Neprehliadni
Postupne sa budú približovať galaxie, hviezdy aj všetka hmota. Nakoniec sa celý vesmír zrúti do extrémne hustého stavu, veľmi podobnému singularite, ktorá existuje v srdciach čiernych dier a ktorá mohla existovať na samotnom počiatku vesmíru. Myšlienku prvýkrát rozpracoval ruský fyzik Alexander Friedmann už v roku 1922. Dnes sa k nej niektorí vedci opäť vracajú.
Výskumníci z Cornellovej univerzity dokonca minulý rok predstavili model, podľa ktorého by sa rozpínanie mohlo zastaviť približne o 11 miliárd rokov.
„Nové údaje naznačili, že kozmologická konštanta môže mať zápornú hodnotu a vesmír by sa mohol skončiť veľkým zmrštením,“ uviedol fyzik Henry Tye.
Ak by sa tento scenár naplnil, koniec vesmíru by mohol nastať približne o 20 miliárd rokov.
Veľké roztrhnutie
Druhý scenár predstavuje pravý opak. Namiesto slabnutia temnej energie počíta s jej neustálym zosilňovaním. Vedci túto hypotetickú formu označili ako fantómová energia. Ak by jej sila neustále rástla, postupne by prekonala gravitáciu. Začalo by to najskôr vzdialením galaxií a neskôr by sa rozpadli hviezdne systémy. Potom by prišli na rad planéty. Na samom konci by tlak rozpínajúceho sa priestoru roztrhol samotné atómy.
„Približne hodinu pred koncom by explodovala Zem a zlomky sekundy pred záverom by sa rozpadli aj samotné atómy,“ vysvetľuje kozmologička Katie Mack.
Ak by sa takýto vývoj potvrdil, neprežil by doslova žiadny objekt vo vesmíre. Vedci však zatiaľ nemajú dôkazy, že temná energia sa skutočne správa týmto spôsobom.
Veľké zamrznutie
Tretia možnosť pôsobí menej dramaticky, no v skutočnosti môže byť ešte pochmúrnejšia. Scenár Veľkého zamrznutia alebo tepelnej predpokladá, že vesmír bude pokračovať v rozpínaní prakticky navždy. To znamená, že galaxie sa budú vzďaľovať stále viac a viac. Po biliónoch rokov zmizne väčšina hviezd, zásoby plynu potrebné na vznik nových hviezd sa minú a vesmír začne postupne tmavnúť.
Neskôr zostanú iba bieli trpaslíci, neutrónové hviezdy a čierne diery. Aj tie však podľa súčasných teórií raz zaniknú prostredníctvom Hawkingovho žiarenia. Po nesmierne dlhom čase nezostanú hviezdy, planéty ani čierne diery. Vesmír vyplní len extrémne riedke žiarenie a rozptýlené elementárne častice.
Vedci toto obdobie označili ako temnú éru. Zároveň vysvetľujú, že vesmír dnes stojí na výmene energie a hľadaní rovnováhy. Predstaviť si to môžeme ako hrnček s horúcou vodou, ktorý postupne chladne, teda odovzdáva svoju energiu do okolia, dokým sa nedosiahne rovnovážny stav, teda pokým voda nedosiahne teplotu v miestnosti. Vtedy sa celý proces skončí a už sa nedeje nič. Presne takto ale funguje aj náš vesmír a práve tento scenár dnes považuje veľká časť vedeckej komunity za najpravdepodobnejší.
Hoci astronómovia získali za posledné desaťročia obrovské množstvo údajov, osud vesmíru zostáva jednou z najväčších otvorených otázok modernej fyziky. Kľúč k riešeniu sa pravdepodobne ukrýva v temnej energii, ktorá tvorí väčšinu obsahu kozmu, no jej podstatu zatiaľ nikto presne nevysvetlil.
