Stephen Hawking varoval, že ľudstvo môže zaniknúť. Toto je 5 hrozieb, ktorých sa obával najviac
Stephen Hawking upozorňoval na scenáre, ktoré môžu viesť k zániku civilizácie. Toto je 5 hrozieb, ktoré podľa neho môžu ohroziť budúcnosť ľudstva.
Stephen Hawking patril k najvýznamnejším vedcom našej doby. Napriek vážnym zdravotným komplikáciám si dokázal zachovať mimoriadne bystrú myseľ. Postupne síce strácal kontrolu nad vlastným telom, no jeho intelekt zostal nedotknutý. S okolitým svetom komunikoval pomocou špeciálneho počítačového systému, ktorý prevádzal jeho pohyby na syntetický hlas. Na tému upozornil portál BGR.
Najväčšiu popularitu získal vďaka svojim knihám a výskumu čiernych dier. Medzi jeho najznámejšie diela patrí napríklad kniha Vesmír v orechovej škrupinke či ešte slávnejšia publikácia Stručná história času. Okrem teoretickej fyziky sa však často vyjadroval aj k témam, ktoré presahovali hranice samotnej vedy. Hovoril napríklad o budúcnosti ľudstva a o rizikách, ktoré by mohli civilizáciu ohroziť. Mnohé z jeho vyjadrení mali skôr varovný charakter.
Hawking síce veril, že ľudstvo má schopnosť zvládnuť veľké výzvy, zároveň však upozorňoval, že naša civilizácia je krehká. Pokiaľ zostávame viazaní na jedinú planétu, stačí jedna veľká katastrofa a celý druh môže zmiznúť. Môže ísť o ničivý asteroid, globálnu pandémiu alebo jadrovú vojnu. Prvým krokom k ochrane je podľa neho pochopenie rizík, ktorým čelíme. Práve preto sa Hawking často zamýšľal nad tým, aké scenáre by mohli raz viesť k zániku civilizácie. Optimistické, že?
1. Obavy z umelej inteligencie sú podľa Hawkinga reálne
Hawking nebol odporcom umelej inteligencie, no upozorňoval, že ide o mimoriadne silnú technológiu. Podľa jeho slov môže byť superinteligentná AI „najlepšou alebo najhoršou vecou, aká sa ľudstvu stala“. Problém podľa neho spočíva v tom, že ak sa ciele takéhoto systému nebudú zhodovať s ľudskými záujmami, nemusí dôjsť k otvorenému konfliktu. Jednoducho by sme pre inteligentný systém prestali byť dôležití.
Hawking to prirovnával k nášmu vzťahu k zvieratám. Väčšina ľudí ich nechce vedome ničiť, no pri výstavbe miest, ciest či priemyslu často ničíme ich prirodzené prostredie. V roku 2015 bol Hawking jedným z vedcov, ktorí podpísali otvorený list vyzývajúci na bezpečný výskum umelej inteligencie. Vedci v ňom upozorňovali, že rozvoj AI by mal ísť ruka v ruke s výskumom bezpečnosti a kontroly nad týmito systémami.
Neprehliadni
2. Klimatické zmeny považoval za jednu z najväčších hrozieb
Hawking opakovane upozorňoval aj na riziká klimatických zmien. Kritizoval napríklad rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody v roku 2017. Podľa Hawkinga išlo o krok, ktorý môže spomaliť globálne úsilie o znižovanie emisií.
Zdôrazňoval pritom najmä význam medzinárodnej spolupráce. Parížska dohoda je dôležitá najmä preto, že spája väčšinu krajín sveta v spoločnom úsilí riešiť klimatickú krízu. Hawking varoval, že ak sa oteplenie planéty vymkne spod kontroly, Zem sa môže stať pre ľudí čoraz menej obývateľnou. Občas používal aj dramatické prirovnanie k planéte Venuša. Väčšina klimatológov síce považuje takýto scenár za veľmi nepravdepodobný, no aj výrazne miernejšie klimatické zmeny by mali pre ľudskú civilizáciu vážne následky.
3. Kontakt s mimozemšťanmi nemusí byť dobrý nápad
Hawking nevylučoval existenciu inteligentného života vo vesmíre. Zároveň však upozorňoval, že pokusy o aktívny kontakt s mimozemskými civilizáciami môžu byť riskantné. Ak by sa niekto ozval, s veľkou pravdepodobnosťou by išlo o civilizáciu technologicky oveľa vyspelejšiu než tá naša.
História pritom ukazuje, že stretnutia technologicky nerovných civilizácií často dopadli tragicky. Hawking preto podporoval projekty, ktoré sa zameriavajú na pasívne hľadanie signálov z vesmíru, nie na ich aktívne vysielanie. V roku 2015 sa zapojil do iniciatívy Breakthrough Listen, ktorá sa sústreďuje práve na „počúvanie“ vesmíru. Hawking upozorňoval, že civilizácia schopná medzihviezdneho cestovania by mohla byť miliardy rokov pred nami. Na ľudí by sa tak mohla pozerať podobne, ako my dnes pozeráme na baktérie.
4. Kolonizácia vesmíru ako poistka pre ľudstvo
Hawking často zdôrazňoval, že dlhodobé prežitie ľudstva si môže vyžadovať kolonizáciu vesmíru. Ak zostaneme navždy viazaní len na Zem, akákoľvek globálna katastrofa môže znamenať koniec civilizácie.
Rozšírenie ľudstva na iné planéty by podľa neho výrazne znížilo riziko úplného vyhynutia. Ak by časť populácie žila mimo Zeme, katastrofa na jednej planéte by automaticky neznamenala koniec celého druhu. Takéto rozšírenie by navyše mohlo dať Zemi čas na regeneráciu a obnovu prírodných ekosystémov.
5. Genetické úpravy môžu zmeniť spoločnosť
Hawking sa vo svojich esejach venoval aj genetickému inžinierstvu. Predpokladal, že ešte v tomto storočí môžeme získať schopnosť ovplyvňovať ľudskú inteligenciu alebo niektoré vrodené vlastnosti. Takýto vývoj by však mohol priniesť aj nové spoločenské problémy.
Bohatší ľudia by si totiž mohli dovoliť genetické úpravy pre seba alebo svoje deti. Postupne by tak mohla vzniknúť skupina geneticky „vylepšených“ ľudí. Takýto scenár by mohol viesť k hlbokej spoločenskej nerovnosti a konfliktom.
Hawking zároveň upozorňoval aj na riziko geneticky upravených vírusov. Technológie, ktoré dnes pomáhajú liečiť choroby, by sa totiž v nesprávnych rukách mohli zmeniť na mimoriadne nebezpečné biologické zbrane.
Takže, ktorý z týchto scenárov konca civilizácie sa ti zdá najpravdepodobnejší?
