Vedia niečo, čo zvyšok civilizácie nie? Technologickí miliardári sa pripravujú na koniec sveta. Čoho sa boja najvplyvnejší ľudia sveta?
Najvplyvnejší ľudia sveta z technologického sektora sa pripravujú na zánik civilizácie. Zuckerberg stavia bunker na Havaji, Altman hromadí zlato a zbrane. Čo vedia elity o umelej inteligencii, čo my nie?
Najbohatšia vrstva sveta v odvetví technológií sa v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie pripravuje na možný zánik civilizácie. Podľa informácií BBC rastú obavy z rozpadu globálnej spoločenskej štruktúry s nástupom a prudkým rozvojom umelej inteligencie (AI). Tento rýchly technologický posun zvyšuje neistotu medzi elitami, ktoré si zároveň zabezpečujú rozsiahle pozemky, zásoby zlata či zbrane pre prípad katastrofy. Na tému upozornil portál Futurism.
Príklady dobre známe verejnosti svedčia o tejto trende. V roku 2024 server The Conversation upozornil, že Mark Zuckerberg, šéf spoločnosti Meta, buduje na havajskom ostrove Kauai rozsiahly pozemok s podzemným komplexom s rozlohou takmer 5 000 metrov štvorcových.
Aj keď Zuckerberg svoj projekt označuje skôr za „malý prístrešok“ než za bunker, jeho veľkosť a vybavenie naznačujú opak. Podobne Peter Thiel, zakladateľ Palantiru, získal novozélandské občianstvo a vlastní tam rozsiahle pozemky, ktoré plánuje využiť ako útočisko v prípade spoločenského kolapsu.
Pripravujú sa miliardári na koniec sveta?
Tento trend nabral novú intenzitu po vypuknutí súťaže o prvenstvo v oblasti AI. Vývoj umelej všeobecnej inteligencie (AGI), ktorá by mohla prevýšiť ľudskú inteligenciu, vyvoláva medzigeneračný strach medzi tými, ktorí s touto technológiou pracujú priamo. Sam Altman, výkonný riaditeľ OpenAI, či Ilya Sutskever, špičkový vedec, dnes už v Safe Superintelligence, otvorene hovoria o tom, že nepredvídateľná AGI môže ľudstvo vrhnúť do chaosu, z ktorého nebude návratu. U nás je ten chos od nepamäti. Stačí, aby si to prišli sem vyskúšať.
Zaujímavé sú aj ich osobné opatrenia. Sam Altman má na mieste pripravené zásoby zbraní, zlata, liekov, kyslíkových masiek či veľké nehnuteľnosti, vrátane pozemku v Big Sur. Spočiatku tieto informácie vyznievali pre mnohých ako urban legendy, no postupne sa potvrdzuje, že ide o seriózne záležitosti. Altman pritom priznáva, že o tom radšej veľa nerozmýšľa a že jeho prípravy sú reakciou nielen na AI, ale aj na geopolitickú nestabilitu. Hlavne, že vývoj je čoraz rýchlejší a menej kontrolovaný.
Neprehliadni
Zaujímavý je aj psychologický rozmer týchto elitných boháčov. Práve tí, ktorí disponujú najlepším prehľadom o potenciálnych rizikách, prejavujú najväčšie pochybnosti nielen o bezpečnosti civilizácie, ale aj o svojej dôvere vo fungovanie spoločnosti, ktorej sú súčasťou. Ich postoje tak paradoxne odrážajú hlboký nedostatok istoty a nesúlad medzi ambíciou meniť svet a obavou z jeho zániku.
Navyše, okrem zbrojenia sa, tak táto skupina sa paradoxne angažuje v prezentácii utopických vízií. Budúcnosť poháňaná AI, kde ľudia už nepracujú, ale poberajú univerzálny základný príjem a využívajú technologické pokroky na riešenie kríz planéty. Táto dichotómia, je je AI ako potenciálny spasiteľ alebo ničiteľ, je pritom aj jadrom dnešného strategického boja na trhu.
Vedia niečo, čo zvyšok civilizácie nie?
No čo zostáva pre zvyšok spoločnosti? Kritici varujú, že práve únik elít do svojich „bunkrov“ posilňuje nerovnosť a nedôveru medzi občanmi. Nie všetci majú prístup k takýmto zdrojom a mnohí vnímajú tieto kroky ako zradu, ktorá podkopáva spoločenskú súdržnosť.
Vedecká komunita pritom vyzýva na miernosť v očakávaniach voči AI. Ako tvrdí profesorka Wendy Hallová z University of Southampton, napriek všetkým technologickým úspechom sme stále ďaleko od vytvorenia AI s ľudskou inteligenciou. Napriek tomu riziká nepramenia len z technickej úrovne, ale aj z jej využitia vo sférach ako šírenie dezinformácií či dopad na mentálne zdravie.
V konečnom dôsledku je jasné, že elita sa pripravuje na scénare, pri ktorých bežný človek môže zostať bez možnosti úniku. Ich zabezpečenie, či už vo forme bunkrov, zbraní, zlata, alebo občianstiev je výpoveďou o vážnosti ich obáv, ale zároveň aj varovaním. Ak tí, ktorí majú moc a zdroje, neveria v bezpečnú budúcnosť, aké sú to signály pre zvyšok našej civilizácie?
Tento paradox je jednou z najzaujímavejších tém dneška. Technológie, ktoré môžu spasiť aj zničiť, a ľudia, ktorí ich tvoria a zároveň sa obávajú ich dôsledkov, sa pripravujú na najhoršie. A zvyšok sveta? Ten zostáva viac-menej v neistote a bez podobných „záruk“ pre budúcnosť. Všetci tu zomrieme!
