Ako by asi znel vesmír, kebyže ho môžeme počuť?
Vesmír je tichým miestom kvôli absencii média, cez ktoré by sa zvuk šíril. Čo keby sme ale mohli vesmír počuť?
Vo vesmíre ťa nikto nepočuje kričať. Túto hlášku poznajú všetci poctiví fanúšikovia sci-fi, hlavne tí, ktorí videli nezabudnuteľného Votrelca.
Lenže prečo je to vlastne tak? Vieme, že vo vesmíre sa zvuk nešíri, pretože zvuk je kompresná vlna, ktorá potrebuje nejaké médium, aby sa mohla šíriť ďalej. Keď zakričíme, náš hlas sa šíri vzduchom, pričom sa molekuly vzduchu, cez ktoré vlna prejde, hýbu a narážajú do seba. Ide o formu vibrácie, ktorú vedia naše uši zachytiť a mozog tieto vlny pretvára na zvuk.
“Ak sa v prostredí nenachádza plyn alebo iné médium, potom nemôžeme počuť žiaden zvuk, pretože sa nemá cez čo šíriť, keďže neexistuje spôsob, ako by sa táto energia šírila,” hovorí Chris Impey, výskumník z University of Arizona.
Ako by však znel vesmír, keby sme ho dokázali počuť? Na túto otázku odpovedal portál Live Science. Výskumníci vysvetľujú, že v skutočnosti nie je vesmír úplne bez zvuku. Existuje priestor, napríklad atmosféry iných planét alebo horizonty udalostí čiernych dier, kde existuje dostatočné množstvo molekúl na to, aby sa prenášali vibrácie. Tieto médiá však majú odlišnú hustotu ako zemská atmosféra, preto by bola v praxi väčšina zvukov nezachytiteľná pre ľudské uši.
Grgajúce čierne diery
Napríklad sa výskumníkom podarilo zistiť, že niektoré supermasívne čierne diery “grgajú” von plyn. Tento proces vytvára tlakové vlny, ktoré sú podobné ako zvukové vlny. Výskumníci tieto vyvrhnuté plynné oblaky odfotili a vypočítali, koľko tlaku sa prenáša v jednotlivých vyvrhnutiach. To im dovolilo zistiť, ako môžu znieť.
“Zistili sme, že tieto zvuky sa nachádzajú zhruba 57 oktáv pod stredným C. To je veľmi nízky zvuk, oveľa nižší, než dokáže človek počuť,” tvrdí Kimberley Arcand, vizualizačná výskumníčka pre NASA Chandra X-Ray Observatory.
Vedcom sa taktiež podarilo zachytiť zvuky na Marse. Niekoľkým roverom sa podarilo vďaka akustickým detektorom zachytiť zvuky marťanského vetra. Červená planéta má však oveľa tenšiu atmosféru ako tá naša. Znamená to, že tóny vetra sú tak isto mimoriadne nízke a mimo nášho počuteľného záberu.
Neprehliadni
Niektorí vedci nedávno začali prekladať tieto slabé zvuky do dunenia, ktoré môžeme počuť. Táto prax, pri ktorej si výskumníci predstavujú, ako by mohol znieť vesmír, tým, že transformujú tieto údaje, sa nazýva sonifikácia. Mnohí vedci, ktorí sa venujú sonifikácii, majú hudobné vzdelanie, povedal Arcand, a využívajú svoje vedomosti na pretvorenie astronomických údajov na niečo, čo môžu ľudia zažiť, pričom zostávajú verní kontextu týchto údajov.
V prípade supermasívnej čiernej diery sa vedci pokúšali držať pôvodného tónu a chceli, aby to skutočne znelo ako kozmické monštrum, ktoré vrčí a grgá. Sonifikácia pomáha spoznávať vesmír aj ľuďom, ktorí sa napríklad narodili so zrakovým postihnutím. Rovnako ale ponúka intuitívnejšiu perspektívu aj ľuďom, ktorí nemajú vedecké pozadie.
Vietor na Venuši
Vedci ďalej vysvetľujú, že vo vesmíre môžeme nájsť skutočne obrovské množstvo nových zvukov. Vysvetľujú, že napríklad v hustej atmosfére Venuše taktiež znie vietor úplne inak, než na Zemi alebo Marse. Dostať sondu na spaľujúci povrch dvojičky Zeme je však nesmierne náročné.
NASA však aj naďalej vydáva nové sonifikačné projekty, ktoré nám približujú, ako by asi mohol vesmír znieť, ak by sme ho mohli počuť v rôznych frekvenciách. Najlepšie na tom je, že ako základ pre sonifikáciu môžu výskumníci zobrať naozaj čokoľvek, napríklad chemickú kompozíciu hmloviny, či jas hviezdy. Následne prinesú útržok z toho, ako vesmír môže znieť.
Hoci sú sonifikácie prakticky “vymyslené”, zakladajú sa na reálnych dátach a ponúkajú rovnaké interpretácie zmien, aké sa dejú aj v skutočnosti. Tieto zmeny ale môžeš vnímať sluchom. Viac sonifikácií nájdeš napríklad v našom článku.
