Viac megapixelov automaticky neznamená lepšie fotky. Výrobcovia telefónov ťa roky klamú
200-megapixelový fotoaparát nemusí znamenať lepšie fotky. Prečo je softvér a umelá inteligencia často dôležitejšia než samotné megapixely?
Výrobcovia smartfónov aj tento rok stavajú na tom, čo predáva, teda veľké čísla v špecifikáciách. Samozrejm, čím väčšie tým lepšie, no nie? Najnovšie modely od Samsungu, Motoroly či Honoru ukazujú 50, 108 až 200‑megapixelové fotoaparáty. Znie to úžasne, no otázka je jednoduchá: znamená vyššie číslo skutočne aj výrazne lepšie snímky? Už teraz ti je asi jasné, že ide o marketing.
Každá digitálna fotografia vzniká na snímači, ktorý premieňa svetlo na dáta. A tu je kameň úrazu, nakoľko v smartfónoch sú snímače fyzicky drobné. Ak do nich výrobcovia natlačia stovky miliónov pixelov, každý z nich logicky dostane menej miesta. Menší pixel zachytí menej svetla, čo sa okamžite prejaví na kvalite. Obraz je tmavší, automaticky vyžaduje zosilnenie a do záberu sa dostáva rušivý šum.
Na druhej strane väčší čip s nižším rozlíšením má oveľa lepší dynamický rozsah, vie si poradiť v protisvetle, a v slabších svetelných podmienkach dodá prirodzenejšie výsledky. Preto môže aj 16‑megapixelová zrkadlovka pokojne prekonať mobil, ktorý má na obale napísané viac než desaťnásobok.
Fyziku pri smartfóne neoklameš
Výrobcovia si pritom už dávno uvedomili, že zákony fyziky neoklamú. Riešením sa stala tzv. výpočtová fotografia. Zatiaľ čo klasický fotoaparát urobí jednu expozíciu, dnešný smartfón zvládne celé série záberov, ktoré softvér bleskurýchlo spojí do jedného. Šum sa stratí, jas sa vyrovná a detaily sa vykreslia presnejšie. Najznámejším príkladom je Google Pixel. Aj s obyčajným 12‑megapixelovým snímačom dokázal dlhé roky konkurovať špičkovým modelom s násobne vyšším rozlíšením. Ukázalo sa, že dobrý softvér má pre výslednú fotku často väčšiu cenu ako samotný hardvér.
Kúzlo 200 MP senzorov stojí na technológii zvanej ako „pixel binning“. To znamená, že šestnásť malých pixelov sa spojí do jedného veľkého. Telefón teda nefotí skutočných 200 megapixelov, ale výsledný obrázok má najčastejšie približne 12 megapixelov. Výhodou je lepšia citlivosť na svetlo a menej šumu, nevýhodou čiastočná strata detailov. Mimochodom, podobný princíp využívala už legendárna Nokia 808 PureView v roku 2012. Jej 41‑megapixelový senzor nebol určený na tlač obrovských plagátov, ale práve na zlučovanie pixelov pre dosiahnutie vyššej kvality.
Neprehliadni
AI fotografie sú asi budúcnosťou
Možno si si všimol, že snímky z iPhonu na Instagrame vyzerajú lepšie, než tie z niektorých drahších Androidov. Dôvod spočíva v optimalizácii. Sociálne siete musia každú fotografiu komprimovať, inak by nezvládali objemy dát.
Apple však uvádza len zopár modelov ročne, čo vývojárom umožňuje aplikácie ladiť presne na mieru. Naopak, svet Androidu je pestrý. Desiatky výrobcov, tisíce typov snímačov a procesorov. Výsledok je nevyrovnaný. Kde na druhú stranu aj špičkový hardvér môže na sociálnej sieti vyzerať horšie než konkurencia s nižšími parametrami.
Bez ohľadu na technológiu, rozhodujúci článok si však stále ty. Správne svetlo vie znásobiť efekt kamery, zlé osvetlenie ho zase úplne pochová. Dobrým tipom je vyhnúť sa ostrému umelému svetlu, pri nočných záberoch použiť stabilnú oporu alebo statív a vždy myslieť na kompozíciu. Aj so „slabším“ fotoaparátom dokáže vedomý fotograf vytvoriť výrazne lepšie zábery než niekto, kto sa spolieha iba na megapixely.
Trendy ukazujú, že budúcnosť fotografie v mobiloch bude ešte viac spojená s umelou inteligenciou. AI už dnes dokáže vyčistiť šum, alebo doplniť detaily, ktoré snímač nikdy naozaj nezachytil. Je to však stále fotografia? Odfotil som skutočne čo som videl, chcel zaznamenať? Už teraz mobil do určitej miery generuje obraz. Pričom už teraz nie sme si istý, či sme zachytili realitu, alebo máme dopočítané veci, čo tam reálne neboli, ale mohli byť…
