Výskumníci objavili prvého skutočného „zombie tvora“: Tkanivo tohto morského organizmu sa regenerovalo aj roky po oddelení
Tkanivo morskej uhorky prežilo mimo tela viac než tri roky, rástlo a reorganizovalo bunky v morskej vode plnej baktérií. Vedci hovoria o zvláštnom modeli regenerácie.
Vedecký výskum z oceánu občas prinesie výsledky, ktoré znejú skôr ako z nejakého filmu, než z reality. Tentoraz vedci narazili na niečo, čo posúva hranice toho, čo biologické tkanivo dokáže. Objavili totiž tkanivo morskej uhorky, ktoré dokázalo prežiť a ďalej rásť celé roky po tom, čo ho oddelili od pôvodného organizmu.
Výskum, za ktorým stáli vedci z Bigelow Laboratory for Ocean Sciences, prebehol na druhu morskej uhorky Psolus fabricii. Vedci odobrali tkanivo z niekoľkých častí tela, z chodidiel, ramien aj hlavnej časti tela a nechali ho v prirodzenej morskej vode. Neočakávali nič výnimočné, predpokladali, že oddelené tkanivo rýchlo odumrie alebo sa rozpadne.
Výsledok však prekvapil aj skúsených výskumníkov. Tkanivo sa nielenže nerozpadlo, ale začalo vykazovať známky aktivity, reorganizácie buniek a dokonca rastu.
„Ešte sme nevypestovali kompletnú novú morskú uhorku, ale vidíme rast a zmeny buniek ešte roky po oddelení tkaniva,“ povedala vedúca výskumu Rachel Sipler: „Je to ako jašterica, ktorá stratí chvost. Niektoré dokážu dorásť chvost, ale tu riešime otázku, či chvost dokáže vytvoriť novú jaštericu.“
Vedci pracovali s prostredím, ktoré sa vôbec nepodobá sterilným laboratórnym podmienkam. Použili prirodzenú morskú vodu plnú baktérií, organických častíc a mikroskopického života. Práve táto zmes by bežne spôsobila rýchlu degradáciu tkaniva. Namiesto toho však tkanivo reagovalo opačne.
Počas experimentov vedci pozorovali aktivitu imunitných reakcií, delenie buniek a reorganizáciu štruktúr. Tkanivo zároveň získavalo živiny priamo z okolitej vody, konkrétne aminokyseliny rozpustené v morskom prostredí. Nemalo žiadny obehový systém ani ústa, napriek tomu dokázalo „žiť“ vlastným spôsobom.
Neprehliadni
Výskumný tím sledoval vzorky dlhšie než tri roky. Po ukončení experimentov tkanivo stále vykazovalo biologickú aktivitu.
„Najviac nás prekvapilo, že tkanivo fungovalo v prostredí plnom baktérií, ktoré by bežne znamenali rozklad,“ vysvetlila Sipler: „Namiesto toho ho toto prostredie podporilo.“
Vedci naznačujú, že by mohlo ísť o biologický unikát
Takýto jav vedci doteraz nepozorovali v žiadnom inom známeho tkanive. V minulosti sa síce podarilo vytvoriť tzv. „nesmrteľné bunkové línie“, ako napríklad HeLa bunky, ktoré sa dokážu deliť donekonečna v laboratórnych podmienkach. Tie však vždy vyžadovali prísne sterilné prostredie a kontrolované podmienky.
V tomto prípade ide o úplne iný typ správania. Tkanivo prežilo v „divokom“ prostredí, ktoré obsahuje množstvo mikroorganizmov a nečistôt. Navyše si zachovalo schopnosť reorganizácie a rastu bez toho, aby malo kompletný organizmus. Niektorí vedci preto začali hovoriť o modeli biologickej odolnosti, ktorý sa doteraz v prírode nepozoroval v takom rozsahu.
„Oceán ukrýva biologické riešenia, ktoré stále nepoznáme,“ uviedla výskumníčka Andrea Bodnar, ktorá sa na štúdii nepodieľala: „Tkanivo morskej uhorky ukazuje schopnosť prežiť a reorganizovať sa spôsobom, ktorý sme doteraz nepovažovali za možný.“
Výsledky okamžite vyvolali diskusiu aj mimo morskej biológie. Biomedicínske tímy začali uvažovať, či by sa podobný princíp nedal využiť pri regenerácii ľudských tkanív alebo pri vývoji nových liečebných postupov.
Za správnych podmienok by sa regenerácia mohla posunúť ešte o niečo ďalej
Ak totiž tkanivo dokáže prežiť a rásť mimo tela v prirodzenom prostredí, otvára to otázky o tom, ako flexibilne sa môžu bunky správať pri správnych podmienkach. Vedci zatiaľ nehovoria o priamych aplikáciách pre ľudskú medicínu, ale priznávajú, že ide o nový model, ktorý môže zmeniť pohľad na regeneráciu.
Zaujímavý zostáva aj ekologický rozmer. Morské uhorky patria medzi živočíchy, ktoré už dávno ukázali výskumníkom svoje silné regeneračné schopnosti. Tento objav však posunul hranicu ešte ďalej, ukázal, že aj oddelené tkanivo si môže zachovať biologickú aktivitu extrémne dlho.
Výskumníci preto pokračujú v ďalších experimentoch, ktoré majú zistiť, kde presne sa nachádza hranica tejto schopnosti. Zatiaľ však platí, že oceán znova ukázal biologický mechanizmus, ktorý vedci doteraz nevideli v takomto rozsahu.
