Známa automobilka zvažuje spoplatnenie funkcií v aute. Na Slovensku ide o populárnu značku áut
BMW sa po kritike stiahlo od predplatného za vyhrievanie sedadiel, no samotnej myšlienky sa nevzdalo. Automobilka sa k nej vracia v prepracovanej forme a s inými funkciami.
Bežne to fungovalo takto. Kúpiš si automobil vo výbave, akú chceš, zaplatíš zaň a tým to hasne. Samozrejme, servis je o niečom inom. Ak si si napríklad s autom kúpil vyhrievanie sedadiel, bolo tvoje a nikto ho ďalej neriešil. Práve preto vyvolal toľko emócií moment, keď automobilky, ako napríklad BMW, prišli s „geniálnym“ nápadom spoplatniť niektoré už nainštalované funkcie formou mesačného predplatného.
Nasledovala vlna odporu, kritiky a posmechu. Fanúšikovia značky dali automobilkám jasne najavo, že toto je hranica, ktorú prekračovať nechcú. BMW sa v prípade vyhrievania sedadiel nakoniec stiahlo, no samotnej myšlienky sa nevzdalo. Na zmenu stratégie upozornil aj server The Drive.
Automobilky primárne zarábajú na predaji áut, no po ich predaji sa príjmy prirodzene spomaľujú. Niečo ešte vygeneruje autorizovaný servis, náhradné diely či doplnkové služby, no pri moderných autách, najmä elektromobiloch, to už výrobcovi nestačí. Aj preto sa čoraz viac prikláňajú k modelu predplatného. V praxi to znamená, že si síce kúpiš auto vo výbave, akú chceš, no zároveň môže mať v sebe ďalšie funkcie, ktoré sú technicky pripravené, ale softvérovo uzamknuté. Vyhrievanie sedadiel je príklad, ktorý BMW po kritike stiahlo, no filozofia ostáva.

Automobilky chcú z teba vytĺcť čo najviac peňazí
Automobil sa postupne mení na smartfón na štyroch kolesách. Manažment automobiliek v tom vidí nový model príjmov. Auto môže byť plné hardvéru, no jeho využitie je podmienené platbou. Chystáš sa autom na dlhšiu cestu, napríklad do Chorvátska? Adaptívny tempomat by sa ti zišiel. Ak si ho nekúpil pri objednávke auta, automobilka ti ho môže sprístupniť len na určitý čas. Po mesiaci sa jednoducho deaktivuje, pokiaľ si predplatné neobnovíš.
Rovnaký princíp sa môže týkať parkovacích asistentov, senzorov či inteligentných svetiel. Prípadne ide o softvérové služby, ktoré už dnes ľudia berú ako samozrejmosť. Aktualizácie máp sú bežným príkladom. Aj tie fungujú na báze predplatného. Napríklad Dacia si za jednu aktualizáciu vypýta 109 €, pri trojročnom balíku ide o 169 € za šesť aktualizácií.
Neprehliadni
BMW sa tento model snaží obhájiť argumentom flexibility pre zákazníka. Zároveň by to automobilkám zjednodušilo výrobu. Namiesto stovák kombinácií by vyrábali autá s jednotnejším hardvérom a jednotlivé funkcie by sa aktivovali softvérovo. To, čo si zákazník nezaplatí, jednoducho ostane zamknuté.

Bol by si ochotný platiť?
Nie každý softvérový zámok je však neprelomiteľný. Existujú servisy a neoficiálne úpravy, ktoré dokážu niektoré funkcie aktivovať aj bez súhlasu výrobcu. Nie vždy to funguje a nie je to bez rizika, no pre niektorých vodičov je to lacnejšia alternatíva. Otvára to však zásadnú otázku. Akú kontrolu má vlastne majiteľ nad autom, ktoré si kúpil?
Podobnú debatu poznáme aj zo sveta smartfónov. Výrobcovia obmedzujú inštaláciu aplikácií z iných zdrojov alebo sťažujú nahrávanie alternatívnych operačných systémov. Vlastníš zariadenie, no rozhodujúce slovo má niekto iný.
Nie je preto vylúčené, že fanúšikovia BMW začnú svoj vzťah k značke postupne prehodnocovať. Automobilka totiž dáva najavo, že sa modelu predplatného nechce vzdať. Peniaze z neho by mohli financovať vývoj softvéru a digitálnych služieb. Otázka znie, či si ochotný platiť mesačne za funkcie, ktoré má auto už v sebe, alebo sa radšej poobzeráš po značke, ktorá sa týmto smerom ešte nevydala.