Zlá správa pre mladšie generácie. Dlhovekosť má svoj strop. Ľudia už nebudú žiť dlhšie, ako žila generácia našich starých rodičov
Výskumníci v novej štúdii zistili, že človek už pomaly naráža na svoju maximálnu dĺžku života.
Rast priemernej dĺžky života vo vyspelých krajinách sa výrazne spomalil. Nová medzinárodná štúdia ukazuje, že generácie narodené po roku 1939 už pravdepodobne nebudú dosahovať vek 100 rokov. Kým v minulosti hlavne pokles úmrtnosti detí poháňal nárast dĺžky života, dnes už tieto výhody takmer vyčerpali svoj potenciál. Budúci pokrok bude závisieť od nových objavov v oblasti zdravia dospelých a starnutia, informuje Science Daily.
Štúdia, vedená profesorom Héctorom Pifarrém i Arolasom z Univerzity vo Wisconsine, ktorá bola publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), analyzovala údaje z 23 bohatých krajín s nízkou úmrtnosťou. Použila šesť rôznych metodík na predpovedanie budúcich trendov úmrtnosti, pričom vychádzala z údajov Human Mortality Database. Spoluautormi sú José Andrade z Max Planck Institute for Demographic Research a Carlo Giovanni Camarda z francúzskeho Institut national d’études démographiques.
„Bez zásadných prelomov, ktoré by výrazne predĺžili život, už pravdepodobne nikdy nedosahujeme nárast očakávanej dĺžky života, aký sme videli v prvej polovici 20. storočia,“ vysvetľuje Pifarré a Arolas: „Aj keby sa prežitie dospelých zlepšilo dvakrát rýchlejšie, tempo nárastu by sa nedostalo na úroveň predchádzajúcich dekád.“
Storočie nerovnomerného rastu
Medzi rokmi 1900 a 1938 sa priemerná dĺžka života vo vyspelých krajinách zvyšovala o približne päť a pol mesiaca na generáciu. Kto sa narodil v roku 1900, mohol očakávať, že prežije asi 62 rokov. Kto sa narodil v roku 1938, už mal pred sebou priemerne 80 rokov. Takýto nárast počas niekoľkých desaťročí predstavoval dramatický skok.
Generácie narodené po roku 1939 však zaznamenali spomalenie. Priemerne sa dĺžka života zvyšovala len o dva a pol až tri a pol mesiaca na generáciu, v závislosti od metodiky. Podľa modelov analytických predikcií, ktoré vychádzajú z minulých a súčasných údajov o úmrtnosti, sa generácie narodené napríklad v roku 1980 nedočkajú veku 100 rokov.
„Pokles tempa rastu života súvisí s tým, že predchádzajúce dramatické zlepšenia boli hlavne výsledkom zníženia úmrtnosti detí,“ dopĺňa Andrade.
V prvej polovici 20. storočia lekárske inovácie, zlepšená hygiena a rastúca životná úroveň dramaticky znižovali úmrtnosť dojčiat a malých detí. Tento efekt poháňal celkový nárast očakávanej dĺžky života. Dnes sú úmrtnosti detí vo vyspelých krajinách extrémne nízke, takže ďalšie výrazné zlepšenia môžu prísť len zo zvýšeného prežívania dospelých a starších ľudí.
Neprehliadni
Štúdia však upozorňuje, že takéto zlepšenia pravdepodobne nedosiahnu rýchlosť, akú videli generácie pred rokom 1939.
Dôsledky pre spoločnosť a plánovanie
Spomalenie rastu dĺžky života má vážne dôsledky pre politiku, zdravotníctvo a finančné plánovanie. Hoci predikcie nikdy nie sú úplne presné, výsledky štúdie poskytujú cenné signály pre vlády a jednotlivcov.
„Rast dĺžky života sa spomaľuje, a preto musia ľudia a štáty upraviť očakávania ohľadom dôchodkov, sporenia a dlhodobej starostlivosti,“ hovorí Pifarré i Arolas: „Neočakávané udalosti, ako nové pandémie, prelomové lieky alebo výrazné spoločenské zmeny, môžu trend zmeniť, no aktuálne údaje naznačujú dlhodobé spomalenie.“
Štúdia jasne ukazuje, že obrovské pokroky v dlhovekosti 20. storočia už nie sú samozrejmosťou. Bez zásadných medicínskych objavov alebo nových technológií zameraných na starnutie sa budú budúce generácie musieť zmieriť s pomalším nárastom očakávanej dĺžky života.
Pre štáty to znamená potrebu prehodnotiť dôchodkové systémy a zdravotnú starostlivosť, aby dokázali čeliť realite spomalenej dlhovekosti. Pre jednotlivcov to znamená plánovanie života, sporenia a starostlivosti o zdravie s realistickými očakávaniami.
