Vedci zostali zaskočení tým, čo sa deje 2 200 km pod našimi nohami. Tekuté železo v zemskom jadre zmenilo smer
Vedci zistili, že prúdenie tekutého železa v zemskom jadre pod Tichým oceánom zmenilo smer. Zmenu odhalili satelity Swarm cez magnetické pole Zeme.
Hlboko pod našimi nohami sa odohráva pohyb, ktorý človek nikdy priamo neuvidí. V hĺbke približne 2 200 kilometrov pod povrchom Zeme sa nachádza tekuté vonkajšie jadro tvorené najmä železom. Práve jeho pohyb vytvára magnetické pole našej planéty, ktoré nás chráni pred nabitými časticami zo Slnka.
Vedci dlhé roky predpokladali, že prúdenie roztaveného železa v jadre má pomerne stabilný smer. Dáta však ukázali niečo nečakané. V roku 2010 sa veľká oblasť tekutého železa pod Tichým oceánom začala pohybovať opačným smerom. Tento jav vedcov prekvapil, pretože naznačil, že vnútro Zeme môže byť oveľa dynamickejšie, než si doteraz mysleli, informuje Európska vesmírna agentúra.
Satelity odhalili zmenu hlboko pod povrchom
Výskum, ktorý zverejnil časopis Journal of Studies of Earth’s Deep Interior, spojil údaje z pozorovaní na povrchu aj zo satelitov. Vedci analyzovali dáta z rokov 1997 až 2025 a využili informácie z viacerých vesmírnych misií vrátane satelitov Swarm od Európskej vesmírnej agentúry ESA.
Práve satelity pomohli vedcom lepšie pochopiť, čo sa deje v miestach, kam sa žiadna sonda nikdy nedostane. Tekuté železo vo vonkajšom jadre funguje ako obrovský prírodný generátor. Keď sa elektricky vodivý kov pohybuje, vytvára magnetické pole Zeme. To však neznamená, že toto pole zostáva úplne rovnaké. Magnetické pole sa neustále mierne mení a vedci dokážu z týchto zmien odhadovať, ako sa pohybuje materiál hlboko vnútri planéty.
V minulosti merania naznačovali najmä pohyb smerom na západ. V roku 2010 však prišla zmena. Oblasť bohatá na železo pod rovníkovou časťou Tichého oceánu sa začala výraznejšie pohybovať na východ. Vedci zatiaľ presne nevedia, prečo k tejto zmene došlo.
Neprehliadni
Zemské jadro nie je také pokojné, ako vyzeralo
Doteraz sa predpokladalo, že veľké pohyby vo vonkajšom jadre prebiehajú pomerne stabilným spôsobom. Nové výsledky však ukazujú, že aj hlboké vrstvy našej planéty môžu prechádzať výraznejšími zmenami. Vedci teraz skúmajú, či išlo iba o krátkodobú odchýlku, súčasť pravidelného cyklu alebo nový stav pohybu zemského jadra.
„Veľká zmena smeru prúdenia pod Tichým oceánom prináša nové otázky o správaní hlbokého vnútra Zeme,“ hovorí hlavný autor štúdie, Frederik Dahl Madsen.
Podľa neho bude dôležité pokračovať v pozorovaniach, aby vedci zistili, ako sa bude tento jav ďalej vyvíjať. Zaujímavé je, že výskum naznačuje aj ďalšiu zmenu. Silné východné prúdenie, ktoré dosiahlo vrchol pred niekoľkými rokmi, môže od roku 2020 postupne slabnúť. To by mohlo znamenať, že pohyb nepredstavuje trvalú zmenu, ale skôr určitú prirodzenú osciláciu v správaní zemského jadra.
Ako môžu satelity vidieť do vnútra Zeme?
Možno to znie zvláštne, ale vedci dokážu skúmať procesy hlboko pod povrchom pomocou meraní z vesmíru. Satelity Swarm, ktoré ESA vypustila v roku 2013, nesú mimoriadne citlivé magnetometre. Tie dokážu presne mapovať zmeny magnetického poľa Zeme. Pri meraniach vedci oddeľujú signály pochádzajúce z jadra od vplyvov zemskej kôry, oceánov, atmosféry či okolia planéty. Vďaka dlhodobým pozorovaniam mohli vytvoriť podrobnejší obraz o tom, ako sa pohyby vo vonkajšom jadre menia v priebehu rokov.
„Dlhodobé satelitné merania umožňujú vedcom sledovať vývoj dynamiky jadra v takmer reálnom čase a zlepšovať modely vývoja magnetického poľa Zeme,“ tvrdí Anja Strømme, manažérka misie Swarm v ESA.
Práve pravidelné merania zo satelitov umožňujú vedcom zachytiť zmeny, ktoré by pri kratších pozorovaniach mohli zostať skryté.
Zmena jadra nás neohrozuje, no je dôležitá
Pohyb tekutého železa tisíce kilometrov pod povrchom nemá priamy vplyv na každodenný život ľudí. Neznamená to, že by nám hrozil okamžitý problém. Magnetické pole Zeme však zohráva veľmi dôležitú úlohu. Chráni planétu pred časťou nabitých častíc zo Slnka a pomáha udržiavať podmienky, ktoré umožňujú existenciu života. Zmeny magnetického poľa zároveň ovplyvňujú navigačné systémy, satelity či sledovanie vesmírneho počasia.
Vedci preto chcú lepšie pochopiť, ako sa jednotlivé vrstvy Zeme navzájom ovplyvňujú. Vonkajšie jadro, pevné vnútorné jadro a spodný plášť planéty totiž nemusia fungovať úplne oddelene.
„Táto štúdia ukazuje, že regionálne zmeny môžu vzniknúť pomerne rýchlo, dokonca v priebehu jedného desaťročia,“ uzatvára výskumníčka ESA, Elisabetta Iorfida.
Nové poznatky naznačujú, že vnútro Zeme ukrýva ešte množstvo neznámych procesov. Satelity pritom vedcom postupne poskytujú detailnejší pohľad na svet, ktorý zostáva ukrytý tisíce kilometrov pod našimi nohami.
