Prečo mŕtve šváby ležia na chrbte? Vedci vyvrátili rozšírené vysvetlenie o hladkej podlahe
Prečo šváby po postreku často skončia na chrbte? Vedci vysvetľujú, ako insekticíd naruší ich nervový systém a prečo sa už neotočia späť.
Keď švába zasiahne postrek, často sa začne triasť, nekoordinovane máva nohami a napokon sa prevráti na chrbát. Hladká podlaha mu návrat na nohy sťaží, no sama za to nemôže. Jed naruší nervový systém a šváb už nezvládne pohyb, ktorým by sa za normálnych okolností otočil späť.
Zdravý šváb sa z chrbta väčšinou dostane veľmi rýchlo. Po zásahu pyretroidom mu však nohy prestanú spolupracovať. Namiesto jedného presného pohybu prídu kŕče, trhanie a postupné ochrnutie.
Jed vyradí švábovi kontrolu nad nohami
Mnohé spreje proti lezúcemu hmyzu obsahujú pyretroidy, napríklad cypermetrín, deltametrín, permetrín alebo tetrametrín. Ide o syntetické látky, ktoré napodobňujú účinok prírodných pyretrínov z kvetov rastlín používaných na výrobu insekticídov.
Pyretroidy útočia najmä na napäťovo riadené sodíkové kanály v nervových bunkách. Tie sa pri nervovom impulze na krátky čas otvoria, prepustia sodík a opäť sa zatvoria. Pyretroid ich udrží otvorené dlhšie, než by mali.
Nervy začnú posielať signály v nesprávnom čase a svaly prestanú reagovať normálne. Najskôr prídu prudké pohyby, tras a kŕče, neskôr strata koordinácie a ochrnutie. Tento rýchly kolaps pohybu sa v odbornej literatúre označuje ako knockdown.
Neprehliadni
Sprej pritom nemusí švába zasiahnuť priamo. Ak prípravok zostáva účinný aj po zaschnutí, môže stačiť, že hmyz prebehne cez ošetrené miesto a látka sa zachytí na jeho tele.
Na chrbte ho neudrží podlaha, ale strata kontroly nad telom
Hladký povrch zdravému švábovi nebráni, aby sa postavil. Ukázala to štúdia publikovaná v časopise Journal of Experimental Biology, v ktorej vedci obrátili na chrbát tri druhy švábov. Pokusy prebiehali na rovnom a pevnom povrchu s nízkym trením.
Šváby sa do 30 sekúnd postavili na nohy v 97 % pokusov. V 63 % prípadov im stačil jediný pokus a často sa otočili za menej než sekundu.
Jednotlivé druhy pritom používali odlišné pohyby. Niektoré zabrali nohami, ďalšie si pomohli krídlami alebo prehli telo do oblúka. Otočenie si vyžaduje presné načasovanie. Hmyz musí preniesť hmotnosť na jednu stranu, rozkývať telo a prekonať bod, za ktorým sa preklopí späť na brucho.
Výskumníci netestovali rusa domového ani jedince zasiahnuté insekticídom. Výsledky však ukazujú, že samotná hladká podlaha nestačí. Zdravý šváb sa na nej väčšinou otočí bez pomoci.
Jed mu vezme schopnosť otočiť sa späť na nohy
Po zásahu pyretroidom začne šváb nekoordinovane šklbať nohami a pri kŕčoch sa môže prevrátiť na bok alebo na chrbát. Nohy už nezaberajú spoločne a telo nevytvorí rotačný pohyb potrebný na otočenie.
Na nerovnom povrchu sa môže pazúrikmi zachytiť o škáru, kamienok, lístie alebo inú prekážku. Na dlažbe či pracovnej doske má menej možností, o čo sa oprieť. Bez koordinácie mu však nepomôže ani dobrá opora.
Keď ochrnutie postupuje, nohy sa stiahnu alebo zostanú trčať nad telom. Šváb tak uviazne v polohe, z ktorej by sa zdravý jedinec dostal za pár sekúnd. Nejde teda o zvláštnosť jeho anatómie, ale o následok otravy nervového systému.
Aj nehybný šváb sa môže po čase postaviť
Po postreku môže šváb ešte dlho hýbať nohami alebo tykadlami. Nervová sústava neprestane pracovať naraz. Pyretroid v nej najskôr vyvolá chaotické impulzy a až potom príde úplné ochrnutie.
Samotný knockdown nemusí vždy skončiť smrťou. Ak šváb prijal nízku dávku alebo patrí k odolnej populácii, môže sa po čase spamätať. Preto sa niekedy stane, že jedinec, ktorý niekoľko hodín ležal bez pohybu, neskôr zmizne.
Čas úhynu závisí od účinnej látky, dávky, spôsobu kontaktu aj odolnosti konkrétneho jedinca. Nejde o „rozklad vnútorných orgánov“, ako sa niekedy uvádza. Šváb hynie v dôsledku pokračujúcej otravy nervového systému a zlyhania základných telesných funkcií.
Rus domový už niektoré postreky takmer ignoruje
V domácnostiach robí najväčšie problémy rus domový (Blattella germanica). Často sa nesprávne označuje ako šváb obyčajný, no tento názov patrí druhu Blatta orientalis.
Rus domový si vytvoril odolnosť proti viacerým insekticídom. Rozsah problému ukázala štúdia švábov odchytených v bytoch v Severnej Karolíne. Skúmané populácie boli proti cypermetrínu v priemere približne 202-krát odolnejšie než citlivý laboratórny chov.
Sprej preto niektoré jedince iba omráči. Otrava sa začne, šváb sa prevráti a vyzerá ako mŕtvy, no jeho telo dokáže časť účinnej látky odbúrať skôr, než dostane smrteľnú dávku.
Opakované používanie rovnakého prípravku problém zhoršuje. Citlivé jedince uhynú, odolnejšie prežijú a ďalej sa rozmnožujú. Po niekoľkých generáciách môže v byte zostať populácia, na ktorú pôvodný postrek účinkuje podstatne slabšie.
Otrávený šváb môže zaniesť jed späť do úkrytu
Pri väčšom zamorení bývajú účinnejšie gélové nástrahy. Šváb ich zje a do tela dostane väčšiu dávku než pri krátkom kontakte so zaschnutým postrekom. Terénna štúdia v zamorených bytoch ukázala, že gély fungovali výrazne lepšie než voľne predávané insekticídne „bomby“, ktoré rozptýlia prípravok po miestnosti. Nástrahu možno navyše položiť priamo k škáram a miestam, kadiaľ hmyz vychádza za potravou.
Niektoré gély zasiahnu aj šváby, ktoré nástrahu priamo nezožrali. Otrávený jedinec sa vráti do úkrytu a časť látky zanechá vo výkaloch, vyvrátenej potrave alebo v uhynutom tele. Mladé šváby sa týmito zvyškami živia.
Laboratórny výskum z roku 2023 nameral pri šiestich testovaných géloch viac než 85-percentnú úmrtnosť mláďat, ktoré prišli do kontaktu s otrávenými samicami a ich výkalmi. Pokusy však prebiehali v malých nádobách, kde bol kontakt oveľa častejší než v byte.
Jeden šváb na chrbte preto ešte neznamená, že je zamorenie preč. Ostatné jedince môžu zostať ukryté v škárach, za chladničkou alebo pod kuchynskou linkou.
