Martin Borko
8. augusta 2026

VIDEO: Rusko je znova v plameňoch. Ukrajina udrela hlboko v tyle a zasiahla ďalšie kľúčové rafinérie

Ukrajina zasiahla rafinérie Iľskij a Syzraň aj vojenské stanovište v Čiernom mori. Po útokoch vypukli požiare a hlásia aj zranených.

ukrajina utok rafineria Ilskij NPZ.jpg
Zdroj: Exilenova+

V noci na 8. augusta zaútočili ukrajinské sily na tri dôležité ruské ciele – dve ropné rafinérie a vojenské pozorovacie stanovište na vrtnej plošine v Čiernom mori. Po zásahoch oboch rafinérií vypukli podľa ukrajinskej armády požiare. Pri Syzrani zachytil požiar aj satelitný systém NASA FIRMS a na sociálnych sieťach sa objavili zábery horiaceho závodu. Kyjev útoky označil za súčasť operácií, ktorými chce oslabovať vojensko-ekonomický potenciál Ruska.

Iľskij nie je malý cieľ. Ročne spracuje 6,6 milióna ton ropy

Jedným z cieľov bola rafinéria Iľskij NPZ v Krasnodarskom kraji. Závod má šesť technologických jednotiek a ročne dokáže spracovať približne 6,6 milióna ton ropy. Prijíma, skladuje a spracúva uhľovodíkové suroviny a podľa Kyjeva časť jeho produkcie smeruje aj k ruským ozbrojeným silám.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

„V noci na 8. augusta 2026 jednotky Obranných síl Ukrajiny zasiahli viacero dôležitých objektov protivníka. Cieľom operácie bolo oslabiť vojenský a ekonomický potenciál Ruska. Jedným zo zasiahnutých cieľov bola rafinéria Iľskij v Krasnodarskom kraji Ruskej federácie. Iľská rafinéria má šesť technologických jednotiek s celkovou kapacitou spracovania približne 6,6 milióna ton ropy ročne. Časť produkcie sa využíva aj na zabezpečenie potrieb ruských ozbrojených síl,“ píše Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny.

Ukrajinská armáda oznámila zásah objektu, po ktorom sa v areáli rozhorel požiar. Ten potvrdili aj ruské miestne úrady, príčinu však pripísali padajúcim troskám dronov. Podľa agentúry Reuters miestne úrady zároveň informovali o piatich zranených v Krasnodarskom kraji.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že protivzdušná obrana počas noci zničila 397 ukrajinských dronov nad viacerými regiónmi. Reuters upozornil, že tvrdenia z bojiska od žiadnej zo strán konfliktu nedokázal nezávisle overiť.

Druhý úder mieril na závod viac než 800 kilometrov od Ukrajiny

Druhým cieľom bola Syzranská rafinéria v Samarskej oblasti, ktorá patrí do ropného komplexu Rosneftu. Jej projektovaná kapacita dosahuje približne 8,5 milióna ton ropy ročne. Vyrába viac ako 20 druhov ropných produktov vrátane motorových palív a cestného bitúmenu. Podľa ukrajinskej strany zásobuje palivom aj ruskú armádu.

Z technologického pohľadu je zaujímavá najmä vzdialenosť. Syzraň leží viac než 800 kilometrov od ukrajinskej hranice. Dron letiaci tak hlboko nad ruským územím musí zvládnuť nielen dlhý let, ale aj oblasti chránené protivzdušnou obranou a systémami elektronického boja.

Presný typ použitých dronov ani spôsob ich navigácie Kyjev nezverejnil. Rusko však proti bezpilotným strojom používa rušenie a podvrhovanie signálov GNSS, známe ako jamming a spoofing. Dron, ktorý je odkázaný iba na satelitnú navigáciu, preto môže stratiť presnú polohu alebo dostať falošné údaje.

dron lietaci stovky kilometrov
Zdroj: martyniykroma@gmail.com / depositphotos.com

Moderné diaľkové bezpilotné systémy môžu tento problém obchádzať kombináciou inerciálnej a satelitnej navigácie s kamerami či počítačovým videním. Palubný systém môže porovnávať obraz krajiny s referenčnými snímkami uloženými v pamäti. Podobný princíp používa DSMAC pri niektorých riadených strelách. Iný systém, TERCOM, porovnáva profil terénu s digitálnou mapou. Nie je však potvrdené, že práve tieto technológie použili drony pri útoku na Syzraň.

Po útoku vypukol podľa ukrajinskej strany v Syzranskej rafinérii požiar. Zachytil ho aj systém NASA FIRMS. Ten nepracuje ako bežná satelitná fotografia, ale pomocou infračervených senzorov vyhľadáva miesta výrazne teplejšie než ich okolie.

FIRMS využíva okrem iného dáta z prístrojov VIIRS na družiciach Suomi NPP, NOAA-20 a NOAA-21 a MODIS na satelitoch Terra a Aqua. VIIRS zaznamenáva aktívne požiare v pixeloch s veľkosťou približne 375 metrov, MODIS približne jeden kilometer. Systém nedokáže určiť príčinu požiaru, vie však ukázať, že sa na danom mieste objavil výrazný zdroj tepla.

Na sociálnych sieťach sa následne objavili zábery horiaceho závodu. Ruské monitorovacie kanály predtým hlásili v oblasti desiatky výbuchov. Gubernátor Samarskej oblasti Viačeslav Fedoriščev potvrdil útok dronov na priemyselný objekt, jeho názov však neuviedol.

Rusko premenilo plošinu Syvaš na predsunutý technologický uzol

Tretí úder mieril na iný druh cieľa. Plošina Syvaš v Čiernom mori vznikla ako vrtné zariadenie, počas vojny však dostala aj vojenskú úlohu. Podľa ukrajinského námorníctva z nej Rusi spravili predsunuté stanovište na sledovanie mora a podporu bezpilotných operácií.

Technika na plošine mala pomáhať koordinovať ruské útočné drony smerujúce na juh Ukrajiny a sledovať ukrajinské vzdušné drony aj bezposádkové člny USV, teda Unmanned Surface Vehicles.

Práve poloha uprostred mora dáva takémuto stanovišťu význam. Radar alebo optický senzor umiestnený vysoko nad hladinou vidí ďalej než zariadenie pri pobreží. Zakrivenie Zeme totiž výrazne sťažuje včasné zachytenie objektov pohybujúcich sa tesne nad vodou. To platí aj pre nízke ukrajinské námorné drony.

Podľa skorších správ ukrajinského námorníctva Rusi na Syvaši umiestňovali radarové vybavenie, komunikačné repeatery, prostriedky elektronického boja a krátkodosahovú protivzdušnú obranu. Nie je potvrdené, v akej zostave bola táto technika na plošine počas útoku z 8. augusta.

namorna plosina
Zdroj: riosihombing@gmail.com / depositphotos.com, ilustračný obrázok

Repeatery predlžujú dosah rádiovej komunikácie tým, že signál prijmú a pošlú ďalej. Plošina tak môže fungovať ako jeden z bodov komunikačnej siete medzi operátormi, senzormi a bezpilotnými systémami. Elektronický boj zase zahŕňa rušenie komunikácie a navigácie, zachytávanie rádiovej prevádzky či vyhľadávanie polohy vysielačov.

Ukrajinské námorníctvo tvrdí, že na plošine boli aj príslušníci ruských špeciálnych síl a vojenské vybavenie vrátane prenosných systémov protivzdušnej obrany. Kyjev zverejnil zábery útoku, neuviedol však použité zbrane ani to, či plošina zostala po zásahu mimo prevádzky.

O dva dni skôr horeli ďalšie dve ruské rafinérie

Nočný útok neprišiel osamotene. Podľa portálu United24 Media Ukrajina už 6. augusta zasiahla rafinériu Bashneft-Novoil v Baškirsku a závod Slavneft-YANOS v Jaroslavľskej oblasti.

Prezident Volodymyr Zelenskyj diaľkové útoky označuje za spôsob, ako obmedziť príjmy z ruského ropného sektora, ktoré Moskva využíva na financovanie vojny.

Rozsah škôd po útokoch z 8. augusta zatiaľ nie je známy. Ukrajinský Generálny štáb uviedol, že následky zásahov sa ešte zisťujú. Požiare na oboch rafinériách sú zdokumentované, informácie o rozsahu poškodenia alebo prípadnom prerušení výroby však zatiaľ zverejnené neboli.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať