Zem asi prežije smrť Slnka. S nami to však také ružové nebude, vedci ukázali, aký osud nás čaká
Dlho výskumníci predpokladali, že na konci Slnečnej sústavy sa Slnko nafúkne a pohltí našu planétu. Teraz sa ukazuje, že by hviezdnu apokalypsu mohla prežiť.
Osud Zeme po smrti Slnka patril dlhé roky medzi zdanlivo vyriešené vedecké otázky. Väčšina scenárov počítala s tým, že naša planéta nakoniec skončí pohltená rozpínajúcou sa hviezdou. Nový výskum vedcov z belgickej KU Leuven a francúzskeho výskumného centra CEA Paris-Saclay však naznačil, že budúcnosť môže vyzerať o niečo inak.
Vedci vo svojej štúdii ukázali, že Zem nemusí nevyhnutne skončiť vo vnútri umierajúceho Slnka. O jej osude rozhodne súboj dvoch procesov, ktoré počas posledných etáp života našej hviezdy nadobudnú obrovský význam. To však neznamená, že ľudstvo čaká šťastný koniec. Ak sa tento scenár naplní, Zem síce môže fyzicky prežiť, no podmienky na život zmiznú dávno predtým.
Na konci životného cyklu sa Slnko začne meniť, no čo sa stane so Zemou závisí od rovnováhy medzi dvoma procesmi
Dnes sa Slnko nachádza v stabilnej fáze života. Energiu získava premenou vodíka na hélium a tento proces mu vystačí ešte približne päť miliárd rokov. Potom však nastane zásadná zmena. Hviezda začne spaľovať ďalšie prvky, zväčší svoj objem a vstúpi do štádia červeného obra. Neskôr prejde ešte do fázy takzvanej asymptotickej obrej vetvy, počas ktorej dosiahne ešte väčšie rozmery.
Práve vtedy vznikne otázka, ktorá astronómov zamestnáva celé desaťročia. Dostane sa Zem do rozšírených vrstiev Slnka, alebo sa im vyhne? Najbližšie planéty veľa šancí nemajú, Merkúr aj Venuša sa totiž nachádzajú príliš blízko hviezdy. Podľa súčasných modelov ich Slnko počas svojho rozpínania pohltí a úplne zničí. Pri Zemi však vedci nevedia jasne predpovedať jej osud.
Výskumný tím pod vedením profesorky Leen Decinovej vytvoril podrobnejšie modely vývoja hviezd, ktoré lepšie zachytili vnútornú štruktúru Slnka aj jeho budúce správanie. Podarilo sa im identifikovať dva protichodné procesy. Prvý predstavujú slapové sily. Ide o gravitačný jav podobný tomu, ktorý na Zemi vytvára príliv a odliv. V prípade umierajúceho Slnka by tieto sily postupne priťahovali Zem bližšie k hviezde.
Neprehliadni
Druhý proces pôsobí opačným smerom. Slnko počas posledných etáp života vyvrhne do vesmíru obrovské množstvo hmoty. Tým stratí časť svojej gravitácie a planéty sa začnú presúvať na vzdialenejšie obežné dráhy.
„Všetko závisí od veľmi citlivej rovnováhy medzi týmito efektmi,“ vysvetlil výskumník Mats Esseldeurs z Inštitútu astronómie KU Leuven.
Ak by prevážili slapové sily, Zem by sa postupne priblížila k rozpínajúcemu sa Slnku a skončila by v jeho horúcich vrstvách. Ak by však dominovala strata hmoty, planéta by sa posunula ďalej od hviezdy a vyhla by sa zničeniu.
Nové výpočty ukázali, že Zem nemusí skončiť v útrobách Slnka
Doterajšie výskumy často predpokladali silnejší vplyv slapových síl. Nové modely však ukázali, že tento efekt môže byť slabší, než sa vedci domnievali, čo je zároveň dôvod, prečo vedci začali tvrdiť, že Zem zostane tesne mimo dosahu rozpínajúceho sa Slnka.
Podľa simulácií by naša planéta mohla prežiť obdobie červeného obra a neskôr obiehať okolo zvyškov hviezdy, ktorá sa premení na bieleho trpaslíka. Takýto objekt vznikne po odvrhnutí vonkajších vrstiev Slnka a bude predstavovať konečné štádium jeho vývoja. Aj keď Zem prežije, bude mať ďaleko od obývateľného sveta, ktorý dnes poznáme.
„Dávno pred dosiahnutím štádia červeného obra vzrastie množstvo energie dopadajúcej na Zem natoľko, že život už nebude možný,“ upozornila profesorka Leen Decinová.
Slnko totiž postupne zvyšuje svoj jas už dnes. Tento proces potrvá miliardy rokov a postupne zmení podmienky na našej planéte. Oceány sa odparia, atmosféra prejde zásadnými zmenami a povrch sa stane nehostinným. Vedci vysvetľujú, že aj keby Zem unikla fyzickému zničeniu, život na nej zanikne oveľa skôr.
Autori štúdie zároveň upozornili, že výsledok zatiaľ nemožno považovať za definitívny. Najväčšiu neistotu predstavuje množstvo hmoty, ktoré Slnko počas svojho záverečného vývoja stratí. Práve tento údaj výrazne ovplyvní budúcu obežnú dráhu Zeme.
„Hoci naše modely priniesli presnejší obraz než staršie výpočty, stále nevieme úplne presne určiť, koľko hmoty Slnko stratí,“ uviedla Decinová.
Astronómovia preto plánujú ďalšie pozorovania hviezd, ktoré sa nachádzajú v podobných štádiách vývoja. Takéto údaje môžu pomôcť spresniť dnešné predpovede a lepšie odhadnúť, čo čaká našu planétu v nesmierne vzdialenej budúcnosti.
Zatiaľ teda platí, že Zem nemusí skončiť spôsobom, ktorý sa dlhé roky objavoval v učebniciach astronómie. Nové výpočty naznačujú svetlejšiu budúcnosť, no konečná odpoveď zostáva aj naďalej predmetom ďalšieho výskumu.
