Častá komunikácia s AI sa môže na tebe odzrkadliť. Vedci zistili, že dokáže ovplyvniť tvoje správanie
Umelá inteligencia a sociálne roboty môžu pri častej komunikácii ovplyvniť správanie človeka, jeho spôsob komunikácie aj sebavnímanie.
Umelá inteligencia sa čoraz častejšie dostáva do kontaktu s ľuďmi. Chatboty, digitálnych asistententov, či sociálne roboty už nájdeš v obchodoch, hoteloch, cestovnom ruchu aj zdravotníctve. Ich cieľ je komunikovať s človekom čo najprirodzenejšie a pomôcť mu vyriešiť jeho problém.
Nový výskum z University of Birmingham však upozornil na menej očakávanú stránku takýchto interakcií. Ak robot pôsobí dostatočne ľudsky, jeho správanie môže ovplyvniť aj človeka. Výskumníci tvrdia, že pri opakovanom kontakte môže dôjsť k tomu, že človek začne preberať niektoré vlastnosti typické pre robotickú komunikáciu. Vedci tento jav označili ako „robotickú ľudskosť“ (robotoid humanness).
Robot sa snaží správať ako človek
Sociálne roboty určené na komunikáciu so zákazníkmi nemajú iba odpovedať na otázky. Ich tvorcovia ich vybavili schopnosťami, ktoré majú napodobniť ľudské správanie. Robot môže napríklad prispôsobiť spôsob komunikácie konkrétnemu človeku, reagovať na jeho emócie alebo si zapamätať predchádzajúce interakcie. Umelá inteligencia následne dokáže tieto informácie využiť na ďalšiu komunikáciu. Výskumníci z University of Birmingham, Aarhus University a Linnaeus University sa preto pozreli na to, čo sa môže diať na opačnej strane.
„Naše výskumy ukazujú obojsmerný vplyv, pri ktorom sa roboty stávajú podobnejšími ľuďom a ľudia podobnejšími robotom. Tento jav označujeme ako ‚robotickú ľudskosť‘,“ vysvetlila Inci Toral-Manson z University of Birmingham.
Dôležitú úlohu tu môže zohrávať takzvané zrkadlenie. Ľudia totiž prirodzene preberajú niektoré gestá, výrazy alebo komunikačné návyky od osôb, s ktorými prichádzajú do kontaktu, pričom si to často ani neuvedomujú. Ak teda robot používa určitý spôsob komunikácie, človek naň môže reagovať podobným spôsobom.
Opakovanie môže efekt zosilniť
Jedna krátka konverzácia s robotom pravdepodobne nikoho výrazne nezmení. Výskumníci však upozornili na situácie, keď sa podobné interakcie opakujú. Predstav si napríklad zákaznícky servis, v ktorom človek pravidelne komunikuje s rovnakým AI systémom. Robot reaguje na jeho správanie, prispôsobuje svoje odpovede a postupne vytvára personalizovanejší spôsob komunikácie. Človek následne reaguje na tieto podnety a môže začať používať podobné komunikačné vzorce.
Neprehliadni
„Spotrebiteľ koná, robot odpovedá a pri opakovanom kontakte si človek môže túto výmenu postupne osvojiť. Strojové učenie a AI môžu tento proces zosilniť tým, že upravia správanie robota podľa vstupov od používateľa,“ uviedla Selcen Ozturkcan z Linnaeus University.
Podľa výskumníkov tak môže vzniknúť určitá spätná väzba. Robot sa prispôsobí človeku, človek následne reaguje na robota a robot sa opäť prispôsobí jeho správaniu. Takýto cyklus môže pri dlhodobom kontakte ovplyvniť aj to, ako človek vníma sám seba.
AI môže ovplyvniť aj sebavedomie
Výskum upozornil na ďalší zaujímavý aspekt. Robot nemusí ovplyvniť iba spôsob, akým človek komunikuje. Jeho reakcie môžu zasiahnuť aj sebaobraz používateľa. Ak AI systém človeka pravidelne chváli, podporuje ho a poskytuje mu pozitívnu spätnú väzbu, môže to podľa výskumníkov podporiť jeho sebavedomie. Opačný efekt však môže nastať pri negatívnych reakciách. To otvára otázku, čo sa stane v prípade, keď človek začne od umelej inteligencie očakávať potvrdenie vlastnej hodnoty.
Výskumníci upozorňujú aj na možnosť takzvaného potvrdzovacieho skreslenia. Ak človek dostáva od systému opakovane rovnaký typ spätnej väzby, môže si naň vytvoriť silnejšiu väzbu a jeho hodnotenie seba samého môže postupne ovplyvniť to, čo mu AI vracia.
Neznamená to však, že každý chatbot alebo robot automaticky zmení osobnosť svojho používateľa. Výsledný efekt môže závisieť od viacerých faktorov, napríklad od osobnosti človeka, jeho skúseností s technológiami či kultúrneho prostredia.
Výskumníci upozornili aj na etický problém
Práve preto považujú autori štúdie za dôležité skúmať nielen technické schopnosti sociálnych robotov, ale aj ich vplyv na ľudí. Roboty totiž dostávajú čoraz viac ľudských vlastností. Dokážu napodobniť spôsob reči, používať emocionálne podnety a reagovať na konkrétne potreby používateľa. Čím presvedčivejšie pôsobia, tým ľahšie môže človek zabudnúť, že na druhej strane nemá skutočnú osobu.
„Roboty a AI sú dnes v zákazníckom servise bežné, preto musíme pochopiť, ako s nimi ľudia komunikujú, aby firmy dokázali túto technológiu využívať efektívne a zároveň eticky,“ upozornil Jean-Paul Jde Cros Peronard z Aarhus University.
Výskumníci preto nehovoria o tom, že sociálne roboty predstavujú automaticky problém. Ich schopnosť prispôsobiť komunikáciu človeku môže mať aj pozitívne využitie. Personalizovanejšia komunikácia môže zjednodušiť kontakt so službami a vytvoriť prirodzenejší používateľský zážitok. Otázkou však zostáva, kde sa nachádza hranica medzi užitočným prispôsobením a prílišným ovplyvňovaním človeka.
Autori štúdie preto odporúčajú venovať väčšiu pozornosť tomu, ako opakované interakcie s AI formujú ľudské správanie a sebavnímanie. S rastúcim počtom robotov a AI systémov v každodennom živote totiž nemusí byť dôležité iba to, ako veľmi sa dokáže stroj podobať človeku, ale aj to, čo si človek z tejto komunikácie odnesie.
