Vedcom sa pomocou CAR receptorov podarilo výrazne posilniť imunitné bunky v boji proti rakovine
Brazílski vedci upravili NK bunky tak, aby lepšie ničili nádory a zároveň sa dali presnejšie kontrolovať.
V boji proti rakovine sa objavila nová stratégia, ktorá by raz mohla výrazne zlepšiť liečbu pacientov. Tím vedcov z Brazílie dokázal upraviť imunitné bunky tak, aby boli voči nádorom účinnejšie a zároveň lepšie kontrolovateľné.
Výskumníci z Krvného centra v Ribeirão Preto a Centra pre bunkové terapie sa zamerali na takzvané prirodzené zabíjajúce bunky, známe ako NK bunky. Ide o súčasť imunitného systému, ktorá dokáže rozpoznať a zničiť poškodené či nádorové bunky. Vedci sa teraz pokúsili tieto bunky „vyladiť“ tak, aby útočili ešte účinnejšie. Na tému upozornil server agencia.fapesp.br.
Nové receptory dostali NK bunky do bojového režimu
Kľúčom k výskumu bolo vytvorenie nových chimérických antigénových receptorov, teda takzvaných CAR receptorov. Ide o umelo navrhnuté receptory, ktoré bunkám pomáhajú lepšie rozpoznať cieľ a silnejšie naň reagovať. Vedci do nich zabudovali špeciálne kostimulačné domény s názvami 2B4 a DAP12.
Tieto komponenty fungujú ako akýsi vnútorný spínač, ktorý bunku prepne do aktívnejšieho režimu. Keď sa takto upravené NK bunky dostanú do kontaktu s nádorom, reagujú rýchlejšie a účinnejšie. Práve preto vedci hovoria, že ich tieto súčasti dostali do stavu „ready to attack“, teda pripravené na útok.
„Testy ukázali, že tieto komponenty pomohli bunky nastaviť do stavu pripraveného na útok, a tým zvýšili ich schopnosť ničiť nádory,“ uvádza sa vo výskume publikovanom v časopise Frontiers in Immunology.
Vedci bunky pred útokom krátko pribrzdili
Vedci však nešli len cestou silnejšej aktivácie. Skúšali aj opačný prístup, dočasné utlmenie buniek pomocou lieku dasatinib. Na prvý pohľad to môže pôsobiť zvláštne. Prečo by si chcel brzdiť bunky, ktoré majú ničiť nádor?
Neprehliadni
Práve v tom je zaujímavosť celej stratégie. Krátkodobé „utíšenie“ buniek môže slúžiť ako spôsob, ako ich lepšie pripraviť a regulovať pred nasadením. Dá sa to prirovnať k motoru, ktorý na chvíľu stlmíš a nastavíš, aby potom bežal čistejšie a presnejšie. Inými slovami, nejde o to bunky oslabiť, ale dostať ich na čas pod kontrolu, aby následne fungovali presnejšie a efektívnejšie.
Na zvieracích modeloch sa ukázalo, že táto kombinácia funguje lepšie
Experimenty na zvieracích modeloch priniesli povzbudivé výsledky. NK bunky vybavené receptormi 2B4-DAP12 a vopred ošetrené dasatinibom (liek, ktorý vie dočasne tlmiť niektoré vnútrobunkové signály) dokázali lepšie kontrolovať rast nádoru v porovnaní s tradičnejšími verziami tejto terapie. Zjednodušene povedané, nádor sa pri tejto kombinácii nedokázal rozvíjať tak úspešne ako pri bežnejšie upravených bunkách. Neznamená to ešte, že nádor úplne zmizol, ale že upravené bunky ho vedeli účinnejšie brzdiť.
Vedci pri experimentoch použili bunkovú líniu NK-92, ktorá sa pri podobnom výskume bežne využíva. Nešlo teda priamo o bunky od konkrétnych pacientov, ale o štandardizované laboratórne bunky, na ktorých sa nové postupy testujú presnejšie a bezpečnejšie. Výsledky naznačujú, že kombinácia upravených aktivačných signálov a dočasnej farmakologickej kontroly môže zvýšiť účinnosť CAR-NK terapií. Stále však ide o predklinický výskum, nie o liečbu pripravenú na bežné použitie u pacientov.
CAR-T bunky už lekári používajú, pri CAR-NK sa stále hľadá správne nastavenie
Bunkové terapie založené na CAR receptoroch už dnes zásadne menia prístup k liečbe niektorých typov rakoviny, najmä nádorov krvi. Najznámejšie sú CAR-T bunky, ktoré sú už oveľa lepšie preskúmané a v niektorých prípadoch sa používajú aj v klinickej praxi.
Pri CAR-NK bunkách však vedci stále len hľadajú, aká kombinácia vnútrobunkových signálov im prinesie čo najsilnejší účinok bez toho, aby stratili kontrolu nad ich správaním. A práve tu je brazílsky výskum dôležitý. Nepredstavuje hotový liek, ale ukazuje, akým smerom by sa mohla uberať ďalšia generácia bunkových terapií.
Vedci ukázali, že nestačí bunky len posilniť
Najzaujímavejšie na tomto výskume je, že neukazuje len cestu k silnejším NK bunkám. Naznačuje aj to, že pri budúcich bunkových terapiách bude rovnako dôležité vedieť ich presne regulovať. Inak povedané, nejde len o to, aby bunky útočili čo najsilnejšie, ale aby sa ich aktivita dala lepšie nastaviť a kontrolovať.
Ak sa tento prístup potvrdí aj v ďalších výskumoch, CAR-NK terapie by v budúcnosti nemuseli byť len výkonnejšie, ale aj presnejšie. A práve to môže rozhodovať o tom, či bude liečba nielen účinná, ale aj bezpečnejšia pre pacienta.
