Vedci z sú na stope univerzálneho antivirotika. Pomôže v budúcich pandémiách?

Vedci z Columbie testujú mRNA terapiu, ktorá dokáže dočasne ochrániť telo pred akýmkoľvek vírusom.

virus_choroba
Zdroj: unsplash.com (CDC)

Predstav si liek, ktorý by dokázal ochrániť telo pred akýmkoľvek vírusom, či už ide o chrípku, COVID-19 alebo úplne nový, ešte neznámy patogén. Možno to znie ako niečo z filmu, no najnovší výskum vedcov z Columbia University ale naznačuje, že takáto budúcnosť nemusí byť až tak ďaleko. Upozornil na to portál ScienceDaily.

Všetko sa začalo pri vzácnej imunitnej poruche

Príbeh tohto objavu sa začal pred pätnástimi rokmi, keď imunológ Dusan Bogunovic narazil na zopár ľudí so zvláštnou genetickou mutáciou. Na prvý pohľad sa zdalo, že táto porucha iba oslabuje obranyschopnosť voči baktériám. No čím viac pacientov sledovali, tým jasnejšie sa ukazovalo, že majú jednu nečakanú „superschopnosť“, a to odolnosť proti vírusom.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Títo ľudia prakticky neochoreli na bežné vírusové infekcie ako je chrípka, mumps či ovčie kiahne. Vedci zistili, že dôvodom je neustála, mierna zápalová reakcia v ich tele spôsobená chýbajúcim imunitným regulátorom ISG15. A práve tento efekt inšpiroval Bogunovica a jeho tím, aby sa pokúsili tento „antivírusový režim“ napodobniť aj u zdravých ľudí.

mRNA terapia, ktorá fungovala na zvieratách

Nový prístup, o ktorom tím informoval v prestížnom časopise Science Translational Medicine, funguje podobne ako známe mRNA vakcíny proti COVID-19, no s podstatným rozdielom. Namiesto jednej inštrukcie pre tvorbu konkrétneho proteínu vedci zabalia do tukových nanočastíc až desať rôznych mRNA, ktoré prinútia bunky vyprodukovať desať ochranných proteínov. Tie následne vytvoria dočasnú antivírusovú bariéru.

V pokusoch na myšiach a škrečkoch podávanie tejto terapie do pľúc dokázalo zastaviť rozmnožovanie vírusu chrípky aj koronavírusu SARS-CoV-2. Zvieratá tak mali výrazne ľahší priebeh ochorenia a v niektorých prípadoch sa infekcia prakticky nerozvinula.

„Zatiaľ sme nenašli vírus, ktorý by dokázal tento obranný mechanizmus prelomiť,“ tvrdí Bogunovic.

Neznáme vírusy dokázali prežiť v tibetskom ľade
Zdroj: Unsplash (CDC, Nathan Anderson), Úprava: Vosveteit.sk

Potenciál do budúcnosti, ale aj otvorené otázky

Ak sa táto technológia podarí dotiahnuť do klinických testov, mohla by sa stať dôležitou zbraňou pri budúcich pandémiách. Predstav si, že by ju mohli dostať zdravotníci v prvej línii, obyvatelia domovov dôchodcov alebo rodiny chorých a to ešte predtým, než sa objaví špecifická vakcína proti novému vírusu.

Výskumníci ale upozorňujú, že do reálneho nasadenia je ešte ďaleko. Najväčšou výzvou je, ako to dostať do správnej časti tela v dostatočnom množstve. Zatiaľ sa totiž ukázalo, že produkcia ochranných proteínov v pľúcach zvierat nebola úplne optimálna. Tiež nie je isté, ako dlho ochrana vydrží, odhady zatiaľ hovoria o troch až štyroch dňoch.

Malý krok pre vedu, veľký pre ľudstvo?

Aj keď ide zatiaľ len o experimenty na zvieratách, ide o fascinujúci príklad toho, ako môže základný výskum priniesť úplne nové cesty v medicíne. Bogunovic otvorene priznáva, že na začiatku vôbec nehľadal univerzálny liek proti vírusom, jednoducho skúmal raritných pacientov. No práve ich zvláštna genetická výbava môže raz pomôcť miliónom ľudí po celom svete.

Ak sa vedcom podarí premeniť tento koncept na funkčný liek, mohli by sme mať v rukách prvé skutočné univerzálne antivirotikum. A to by bola revolúcia porovnateľná s objavom antibiotík pred sto rokmi.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať