Vedci tvrdia, že tento prehliadaný orgán môže byť kľúčom k dlhšiemu životu a aj k tomu, ako telo reaguje na rakovinu
Lekári ho po puberte roky podceňovali. Dnes sa ukazuje, že týmus môže súvisieť s dĺžkou života, rizikom rakoviny aj úspešnosťou imunoterapie.
O týmuse sa roky hovorilo ako o orgáne, ktorý je dôležitý hlavne v detstve a potom postupne stráca význam. Po puberte sa totiž zmenšuje, produkuje menej nových T-buniek, a preto sa predpokladalo, že v dospelosti už nehrá zásadnú rolu. Lenže práve tento malý orgán za hrudnou kosťou môže podľa nových zistení súvisieť s tým, ako dlho človek žije, aké má riziko niektorých ochorení a ako dobre zaberie liečba rakoviny.
Týmus je veľký približne ako slivka a pomáha „nastavovať“ T-bunky, teda dôležitú časť imunity. Tie potom v tele rozpoznávajú hrozby, od infekcií až po niektoré nádorové bunky. A práve preto môže byť jeho význam v dospelosti oveľa väčší, než sa doteraz myslelo.
Analýza viac ako 27-tisíc ľudí odhalila prekvapivé súvislosti
Vedci z Mass General Brigham analyzovali CT snímky viac ako 27-tisíc dospelých pomocou umelej inteligencie. Nesledovali len to, či je týmus na snímkach „viditeľný“, ale aj jeho veľkosť, tvar a to, koľko funkčného tkaniva si ešte zachoval. Na základe toho každému priradili skóre zdravia týmusu.
Keď potom porovnali ľudí s lepším a horším skóre, rozdiel bol výrazný. Ľudia so zdravším týmusom mali približne o 50 percent nižšie riziko úmrtia než tí, ktorých týmus vyzeral horšie. Pri úmrtiach na srdcovo-cievne ochorenia bol rozdiel ešte väčší, riziko bolo nižšie asi o 63 percent.
„Týmus bol prehliadaný desaťročia a môže byť chýbajúcim dielikom vysvetlenia, prečo ľudia starnú rozdielne a prečo liečba rakoviny u niektorých pacientov zlyháva,“ uviedol Hugo Aerts, vedúci výskumu a riaditeľ programu umelej inteligencie v medicíne.
Vedci zároveň zistili, že zdravší týmus súvisel aj s približne o 36 percent nižším rizikom vzniku rakoviny pľúc. Tieto rozdiely sa ukázali aj vtedy, keď vedci odrátali vplyv veku a ďalších zdravotných faktorov. Nešlo teda len o to, že ľudia v lepšej kondícii mali prirodzene lepšie výsledky.
Neprehliadni
Fajčenie a vyššia hmotnosť sa spájali s horším stavom týmusu
Výskumníci našli aj jasné prepojenia medzi životným štýlom a stavom týmusu. Chronický zápal, fajčenie a vyššia telesná hmotnosť sa spájali s horším zdravím tohto orgánu.
Teória vedcov je, že keď týmus prestáva dobre fungovať, klesá rozmanitosť T-buniek, teda schopnosť imunity reagovať na široké spektrum nových hrozieb. Imunitný systém sa potom môže horšie vyrovnávať s infekciami, ale aj s nádorovými bunkami, ktoré by za iných okolností dokázal odhaliť a zničiť.
Pri imunoterapii sa ukázal ešte jeden výrazný rozdiel
V druhej štúdii sa výskumníci pozreli na viac ako 1 200 pacientov s rakovinou, ktorí dostávali imunoterapiu. To je typ liečby, pri ktorom sa telo nesnaží nádor zničiť len „zvonka“, ale lekári sa snažia zapojiť do boja viac vlastnú imunitu pacienta.
Aj tu sa ukázalo, že stav týmusu môže hrať väčšiu rolu, než sa doteraz myslelo. Pacienti so zdravším týmusom mali asi o 37 percent nižšie riziko, že sa ich rakovina bude ďalej zhoršovať. Riziko úmrtia bolo u nich navyše približne o 44 percent nižšie než u pacientov, ktorých týmus bol v horšom stave.
To je zaujímavé aj preto, že imunoterapia nezaberá rovnako u každého. U niekoho dokáže výrazne pomôcť, u iného má oveľa slabší efekt. Práve týmus by mohol byť jedným z dôvodov, prečo medzi pacientmi vznikajú také veľké rozdiely.
Výsledky vyzerajú sľubne, no zatiaľ z nich nie je návod pre lekárov
Vedci sami upozorňujú, že tieto zistenia ešte budú musieť potvrdiť ďalšie výskumy. Zatiaľ teda neplatí, že si lekár pozrie CT snímku týmusu a podľa nej hneď presne odhadne, čo pacienta čaká. Táto metóda je zatiaľ skôr výskumný nástroj než niečo, čo by sa dnes bežne používalo v ambulanciách alebo nemocniciach.
Výskum však pokračuje ďalej. Tím sa teraz pozerá aj na to, čo všetko môže stav týmusu zhoršovať alebo ovplyvňovať. Jedna z ďalších štúdií skúma napríklad to, či týmusu neškodí aj nechcené ožiarenie počas liečby rakoviny pľúc, čo by mohlo následne ovplyvniť aj výsledok samotnej terapie.
„Zlepšenie nášho porozumenia a monitorovania zdravia týmusu by mohlo v budúcnosti pomôcť lekárom lepšie posudzovať riziko ochorení a usmerňovať rozhodnutia o liečbe,“ dodal Aerts.
Výskumníci zároveň našli súvislosť medzi horším stavom týmusu a fajčením, vyššou hmotnosťou či chronickým zápalom. To ale ešte neznamená, že keď človek schudne alebo prestane fajčiť, týmus sa tým automaticky „opraví“. Štúdia ukazuje prepojenie, nie priamy dôkaz, že zmena životného štýlu tento orgán hneď zlepší.
Aj tak však ide o zaujímavý posun. Orgán, ktorý sa roky bral v dospelosti skôr ako niečo vedľajšie, sa teraz ukazuje v celkom inom svetle. Je možné, že týmus hrá pri starnutí, imunite aj pri úspešnosti liečby rakoviny väčšiu rolu, než si medicína celé roky pripúšťala.
