Čierna káva môže znížiť riziko predčasnej smrti. Vedci ukázali, pri koľkých šálkach vyšiel efekt najsilnejšie
Čierna káva bola v novej štúdii spojená s nižším rizikom predčasného úmrtia. Pozri sa, koľko šálok vyšlo najlepšie a prečo cukor či smotana môžu tento efekt oslabiť.
Možno si každé ráno nalievaš kávu len preto, že potrebuješ nakopnúť telo aj hlavu. Lenže popri tom môžeš pre svoje zdravie robiť viac, než si myslíš. Najnovšia štúdia z americkej Tufts University ukázala, že čierna káva alebo káva s minimálnym množstvom cukru a nasýtených tukov bola spojená so 14-percentne nižším rizikom úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu vôbec nepili.
To ale neznamená, že každé väčšie množstvo kávy automaticky prináša rovnaký efekt. Výsledky sa totiž menili aj podľa toho, koľko šálok denne ľudia vypili a čo si do kávy pridávali. Akonáhle v nej bolo viac cukru alebo smotany, pozitívny efekt sa začal strácať. Vedci analyzovali údaje od 46-tisíc Američanov starších ako 20 rokov a zistili, že káva s vyšším obsahom pridaného cukru a nasýtených tukov už neprinášala rovnaké ochranné účinky.
Dve až tri šálky denne vyšli v štúdii najlepšie
Štúdia sledovala účastníkov dlhé roky a porovnávala ich konzumáciu kávy s úmrtnosťou zo všetkých príčin. Už pri jednej šálke denne bolo riziko smrti nižšie o 16 percent. Pri 2 až 3 šálkach denne sa tento efekt mierne zvýšil na 17 percent.
Po prekročení troch šálok denne sa však ďalšie výhody už výraznejšie neukázali. Výskumníci zároveň zistili, že pri vyššej spotrebe kávy sa oslaboval aj ochranný efekt pri úmrtiach na srdcovo-cievne ochorenia.
„Káva patrí medzi najkonzumovanejšie nápoje na svete a keďže takmer polovica dospelých Američanov uvádza, že vypije aspoň jednu šálku denne, je dôležité vedieť, čo to môže znamenať pre zdravie,“ uviedla Fang Fang Zhang, hlavná autorka štúdie a profesorka z Friedmanovej školy.
Kofeínová káva vyšla lepšie, pri bezkofeínovej sa efekt nepotvrdil
Zaujímavé je, že ochranné účinky sa ukázali len pri kofeínovej káve. Bezkofeínová verzia nebola spojená s významným znížením rizika úmrtia. Vedci však upozorňujú, že to môže súvisieť aj s tým, že ju v sledovanej populácii pilo menej ľudí, a preto sa z dát nedali vyvodiť také spoľahlivé závery.
Neprehliadni
Výskumníci zároveň presne určili, čo ešte považovali za „málo cukru“ a „málo nasýteného tuku“. Nízky obsah pridaného cukru definovali ako menej než 2,5 gramu na jednu šálku, teda približne polovicu čajovej lyžičky. Nízky obsah nasýtených tukov znamenal menej než 1 gram na šálku, čo zodpovedá asi 5 lyžiciam 2-percentného mlieka alebo jednej lyžici smotany do kávy.
Nie je to len o kofeíne. Dôležité sú aj ďalšie látky v káve
Prečo by vôbec káva mohla súvisieť s nižším rizikom predčasnej smrti? Vedci poukazujú na bioaktívne zlúčeniny, ktoré sa prirodzene nachádzajú v kávových zrnách. Ide o látky, ktoré môžu mať antioxidačné a protizápalové účinky, teda pomáhať telu zvládať procesy spojené so starnutím aj chronickými ochoreniami.
„Za zdravotnými prínosmi kávy môžu stáť jej bioaktívne zlúčeniny, no naše výsledky naznačujú, že pridanie cukru a nasýtených tukov môže tento priaznivý vplyv na riziko úmrtia oslabiť,“ uviedla Zhang.
Problém nastáva v momente, keď sa z obyčajnej kávy stane skôr dezert v pohári. Cukor a nasýtené tuky síce zlepšia chuť, no zároveň môžu znižovať zdravotný prínos samotnej kávy. Inými slovami, nie je to len o tom, či kávu piješ, ale aj o tom, čo všetko si do nej naleješ.
Rozhodovalo aj to, čo si ľudia do kávy pridávali
Výskumníci sa nepozerali len na to, koľko kávy ľudia pijú, ale aj na to, čo si do nej pridávajú. Pracovali s údajmi z deviatich cyklov amerického prieskumu NHANES z rokov 1999 až 2018 a sledovali, či sa rozdiely objavia aj podľa množstva cukru a nasýtených tukov v káve.
Zaujímala ich úmrtnosť zo všetkých príčin, ale aj úmrtia na rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia. Kým pri srdcovo-cievnych ochoreniach sa súvislosť ukázala pomerne jasne, pri rakovine sa významné prepojenie nepotvrdilo.
„Len málo štúdií skúmalo, ako môžu prídavky v káve ovplyvniť súvislosť medzi jej konzumáciou a rizikom úmrtia. Naša práca patrí medzi prvé, ktoré sa pokúsili presnejšie vyčísliť, koľko sladidiel a nasýtených tukov si ľudia do kávy reálne pridávajú,“ uviedol prvý autor štúdie Bingjie Zhou z Friedmanovej školy.
Nie je to definitívny verdikt, ale trend je dosť výrečný
Údaje o konzumácii kávy vychádzali z toho, čo o sebe povedali samotní účastníci. Problémom je, že ľudia si nemusia presne pamätať, koľko kávy za deň vypili, akú mala veľkosť alebo koľko cukru a mlieka si do nej naozaj dali.
To však nemení pointu, ktorá sa v dátach ukázala pomerne zreteľne. Najlepšie vyšla obyčajná čierna káva alebo taká, do ktorej si ľudia pridávali len malé množstvo cukru a nasýtených tukov. V momente, keď sa z kávy stal sladký a smotanový nápoj, tento efekt sa strácal.
