Vedci našli v ľudskom tele molekulu, ktorá funguje podobne ako Ozempic. Hlad tlmila bez viacerých typických vedľajších účinkov
Vedci zo Stanford Medicine objavili peptid BRP, ktorý v testoch na zvieratách potlačil chuť do jedla a znížil hmotnosť podobne ako Ozempic. Molekula zrejme pôsobí cielenejšie v hypotalame a zatiaľ sa javí bez viacerých typických vedľajších účinkov.
Výskumníci zo Stanford Medicine objavili v ľudskom tele prirodzene sa vyskytujúcu molekulu, ktorá dokáže potláčať chuť do jedla a znižovať telesnú hmotnosť podobne ako semaglutid, známy aj pod názvom Ozempic. Testovanie na zvieratách ukázalo, že nová molekula fungovala bez niektorých typických vedľajších účinkov, ako sú nevoľnosť, zápcha či výraznejšia strata svalovej hmoty.
Novoobjavená molekula dostala označenie BRP a pôsobí cez odlišnú, no príbuznú metabolickú dráhu. Aktivuje iné neuróny v mozgu ako Ozempic, čo by mohlo ponúknuť presnejší spôsob regulácie chuti do jedla a telesnej hmotnosti.
BRP má pôsobiť presnejšie v časti mozgu, ktorá riadi hlad a metabolizmus
Kľúčový rozdiel medzi BRP a semaglutidom spočíva v mieste ich pôsobenia. Katrin Svensson, odborná asistentka patológie na Stanford Medicine a vedúca autorka štúdie, vysvetľuje:
„Receptory, na ktoré pôsobí semaglutid, sa nachádzajú v mozgu, ale aj v črevách, pankrease a ďalších tkanivách. Preto má Ozempic rozsiahle účinky vrátane spomalenia pohybu potravy tráviacim traktom a znižovania hladiny cukru v krvi. Naproti tomu BRP zrejme pôsobí špecificky v hypotalame, ktorý riadi chuť do jedla a metabolizmus,“ uviedla Katrin Svensson.
Svensson zároveň spoluzaložila spoločnosť, ktorá chce v blízkej budúcnosti spustiť klinické testovanie tejto molekuly na ľuďoch. Štúdia bola publikovaná 5. marca v časopise Nature.
Umelá inteligencia pomohla nájsť tisíce možných kandidátov
Objav by podľa vedcov nebol možný bez umelej inteligencie, ktorá pomohla pretriediť veľké množstvo proteínov zo skupiny nazývanej prohormóny. Ide o biologicky neaktívne molekuly, ktoré sa po rozštiepení na menšie časti, teda peptidy, môžu zmeniť na hormóny regulujúce zložité procesy v tele.
Neprehliadni
Výskumníci sa zamerali na enzým prohormón konvertáza 1/3, ktorý štiepi prohormóny na konkrétnych miestach a je známy tým, že zohráva úlohu pri obezite. Jedným z produktov tohto procesu je GLP-1, hormón regulujúci chuť do jedla a hladinu cukru v krvi. Práve jeho účinok napodobňuje semaglutid.
Namiesto tradičných metód izolácie proteínov preto vedci vytvorili počítačový algoritmus s názvom Peptide Predictor. Ten identifikoval typické miesta štiepenia vo všetkých približne 20-tisíc ľudských génoch kódujúcich proteíny.
Po zúžení výberu na proteíny, ktoré sa vylučujú mimo bunky a majú štyri alebo viac možných miest štiepenia, zostalo 373 prohormónov. Z nich algoritmus predpovedal vznik 2 683 jedinečných peptidov.
Len 12 aminokyselín, no výrazne silnejšia aktivácia neurónov
Výskumníci následne otestovali 100 peptidov vrátane GLP-1 na laboratórne pestovaných neurónoch. Kým GLP-1 zvýšil aktivitu buniek približne trojnásobne oproti kontrole, jeden malý peptid zložený len z 12 aminokyselín zvýšil ich aktivitu až desaťnásobne.
Tento peptid pomenovali BRP podľa materskej molekuly BRINP2, teda BRINP2-related peptide.
Jedna dávka znížila príjem potravy až o polovicu
Pri testovaní na štíhlych myšiach a miniprasiatkach, ktoré sa v niektorých ohľadoch podobajú ľudskému metabolizmu viac než myši, dokázala jedna injekcia BRP pred kŕmením znížiť príjem potravy až o 50 % počas nasledujúcej hodiny.
U obéznych myší viedli denné injekcie BRP počas 14 dní k priemernej strate hmotnosti 3 gramy, a to takmer výlučne z tukového tkaniva. Kontrolné zvieratá za rovnaké obdobie naopak pribrali približne 3 gramy. Ošetrené zvieratá zároveň vykazovali lepšiu toleranciu glukózy aj inzulínu.
Dôležité je, že behaviorálne testy neodhalili rozdiely v pohybe, príjme vody, úzkostnom správaní ani produkcii stolice u ošetrených zvierat.
Vedci chcú teraz overiť, či bude BRP bezpečný a účinný aj u ľudí
Výskumníci teraz pracujú na identifikácii receptorov, na ktoré sa BRP viaže, a chcú podrobnejšie pochopiť mechanizmus jeho pôsobenia. Zároveň skúmajú, ako predĺžiť účinok peptidu v tele, aby sa v prípade úspechu dal podávať pohodlnejšie.
„Nedostatok účinných liekov na liečbu obezity u ľudí je problémom už desaťročia. Nič, čo sme doteraz testovali, sa nevyrovnalo schopnosti semaglutidu znižovať chuť do jedla a telesnú hmotnosť. Veľmi nás zaujíma, či sa ukáže, že BRP je bezpečný a účinný aj u ľudí,“ doplnila Svensson.
Štúdiu finančne podporili National Institutes of Health, SPARK Translational Research Program na Stanforde, Stanford Bio-X a ďalšie organizácie. Svensson a Coassolo sú zároveň uvedené ako vynálezkyne v patentoch týkajúcich sa BRP peptidov pre metabolické poruchy.
