Vedci dokázali ovplyvniť obsah snov. Mozog na podnety reagoval aj počas spánku
Vedci dokázali počas REM spánku ovplyvniť obsah snov.
Väčšina z nás už aspoň raz počula radu: „Vyspi sa na to.“ Keď riešiš ťažký problém, neponáhľaj sa. Nechaj to na ráno.
Znie to ako klišé, no teraz sa ukazuje, že to nemusí byť len psychologická barlička. Vedci z Northwestern University tvrdia, že sny počas REM spánku môžu skutočne pomôcť s kreatívnym riešením problémov. A čo je ešte zaujímavejšie, dokázali ich cielene ovplyvniť.
Mozog počas REM spánku nevypína. Skôr experimentuje
REM fáza je obdobie spánku, keď sa ti snívajú najživšie sny. Mozog je vtedy paradoxne veľmi aktívny, takmer ako pri bdení.
Zároveň je to fáza, počas ktorej je tvoje telo dočasne „vypnuté“. Svaly sú prakticky paralyzované, aby si sny fyzicky nepredvádzal. Hlava ide naplno, telo stojí. Práve tento zvláštny kontrast robí REM fázu takou zaujímavou.
Vedci sa rozhodli túto fázu využiť. Ich cieľ bol jednoduchý, no ambiciózny: zistiť, či sa dá sen nasmerovať na konkrétny problém a či to zvýši šancu na jeho vyriešenie po zobudení.
Neprehliadni
Zvuk počas REM fázy dokázal ovplyvniť obsah sna
Výskumníci použili techniku nazývanú targeted memory reactivation, teda cielenú reaktiváciu pamäte.
Najprv dali 20 účastníkom riešiť náročné hlavolamy. Každý z nich mal priradený špecifický zvuk. Väčšina hádaniek zostala nevyriešená.
Následne účastníci prespali noc v laboratóriu, kde im pomocou polysomnografie sledovali mozgovú aktivitu. Keď sa dostali do REM fázy, vedci prehrávali zvuky spojené s vybranými nevyriešenými hádankami.
Výsledkom bolo, že až 75 percent účastníkov uviedlo, že sa im snívalo o témach alebo obrazoch súvisiacich s prehrávanými hlavolamami.
Ak sa hádanka objavila v sne, účastníci ju po zobudení vyriešili v 42 percentách prípadov. Tie, ktoré sa do snov nedostali, končili úspechom len v 17 percentách. Rozdiel je teda citeľný.
Zaujímavý je však ešte jeden detail. U 12 z 20 účastníkov sa sny výrazne viazali na prehrávané zvuky. Práve u nich stúpla úspešnosť riešenia z približne 20 percent na 40 percent. To naznačuje, že efekt bol najvýraznejší tam, kde mozog na podnet skutočne zareagoval.
Zlepšujú sny naozaj riešenie problémov, alebo je to len náhoda?
Vedci však brzdia nadšenie. Nehovoria, že sny automaticky zlepšujú riešenie problémov.
Je možné, že niektoré hádanky boli pre účastníkov jednoducho zaujímavejšie. A práve preto sa im o nich snívalo a viac sa ich snažili vyriešiť. To sa zatiaľ nedá úplne oddeliť.
Dôležité je však niečo iné a to, že po prvý raz sa podarilo cielene ovplyvniť obsah snov a následne namerať rozdiel vo výkone po zobudení.
Výskum vyšiel 5. februára a bol publikovaný v odbornom časopise Neuroscience of Consciousness.
Mozog reagoval na zvuky aj bez „vedomého“ snívania
Do experimentu vybrali ľudí, ktorí už mali skúsenosť s lucidným snívaním, teda stavom, keď si uvedomíš, že práve snívaš. Zaujímavé však bolo niečo iné.
Zvuky ovplyvnili sny aj vtedy, keď si účastníci neuvedomovali, že sú v sne. Jednoducho spali a ich mozog reagoval.
Niektorí účastníci navyše použili vopred dohodnuté signály, aby vedcom priamo zo sna naznačili, že podnet zaznamenali. Išlo o špecifické vzorce vdychovania a vydychovania nosom. Tento „sniffing“ systém umožnil výskumníkom získať potvrdenie, že snívajúci práve pracuje na úlohe.
Jednej účastníčke sa napríklad snívalo, že kráča lesom po tom, čo jej počas REM fázy pustili zvuk spojený s hádankou o stromoch. Iný účastník sa v sne snažil problém vyriešiť a dokonca „požiadal postavu zo sna o pomoc“.
Vyzerá to tak, že mozog počas REM fázy nevypína. Naopak, pracuje s tým, čo si mu naservíroval ešte pred zaspaním.
Spánok možno nie je len oddych. Mozog môže v noci pracovať inak
Vedci hovoria o koncepte, ktorý nazývajú „sleep engineering“, teda akési spánkové inžinierstvo. Myšlienka je jednoduchá, ale ambiciózna. Ak pochopíme, ako mozog počas spánku spracúva informácie, možno sa naučíme tento proces cielene podporovať.
Podľa autora štúdie Kena Pallera by lepšie pochopenie kreatívneho myslenia počas spánku mohlo pomôcť pri riešení komplexných problémov, ktorým dnes čelí svet.
Ak by sa potvrdilo, že sny zohrávajú aktívnu úlohu pri riešení problémov a spracovaní emócií, mohlo by to zmeniť pohľad na spánok. Už by nešlo len o pasívne vypnutie systému, ale o aktívny proces, ktorý ti môže pomôcť generovať nové nápady.
Inými slovami, tvoj mozog môže počas noci pracovať na problémoch, ktoré si cez deň nedokázal vyriešiť.
