Vedci otestovali 8-hodinové okno na jedenie. Objavili nečakaný prínos pre mozog
Vedci sledovali ženy, ktoré jedli len osem hodín denne. Hoci schudli podobne ako ostatné, lepšie zvládli test plánovania a riešenia problémov.
Keď človek obmedzí kalórie a schudne, môže to pomôcť aj jeho mozgu. Vedcov z Rutgers University však zaujímalo, či zohráva úlohu aj čas. Presnejšie, či záleží na tom, koľko hodín denne človek jedáva.
Výsledky malej pilotnej štúdie naznačujú, že áno. Ženy, ktoré si všetky jedlá zmestili do približne ôsmich hodín denne, dopadli v teste plánovania a riešenia problémov lepšie než ženy, ktoré iba znížili príjem kalórií. Obe skupiny pritom schudli približne rovnako.
Neznamená to, že osemhodinové stravovacie okno automaticky zlepší pamäť alebo ochráni pred demenciou. Výsledok však naznačuje, že mozog nemusí reagovať iba na to, koľko človek zje. Dôležité môže byť aj to, kedy jedáva.
Jedna skupina jedla bežne, druhá končila väčšinou o 18:00
Do randomizovanej kontrolovanej štúdie sa zapojilo 47 žien vo veku 50 až 79 rokov. Všetky mali nadváhu alebo obezitu, teda BMI najmenej 25 kg/m², a nachádzali sa po menopauze.
Pokyn dostali rovnaký. Každá mala znížiť svoj denný príjem približne o 500 kilokalórií. Rozdiel bol v tom, počas akej časti dňa mohli jesť.
Neprehliadni
Dvadsaťšesť žien si zvolilo stravovacie okno dlhé najviac deväť hodín. Väčšina jedla medzi 10:00 a 18:00, pričom priemerná dĺžka ich okna dosiahla 8,2 hodiny denne. Zvyšných 21 žien nemenilo čas svojho stravovania a jedlo priemerne 12,6 hodiny denne.
Po šiestich mesiacoch schudla prvá skupina v priemere 7,5 kilogramu. Ženy s bežným stravovacím režimom zhodili 6,1 kilogramu. Rozdiel nebol veľký. Obe skupiny teda splnili základný cieľ programu a výrazne schudli.
Pamäť nebola jediná vec, ktorú museli ženy preveriť
Na začiatku štúdie a po 24 týždňoch absolvovali ženy sériu neuropsychologických testov CANTAB. Tie sa používajú na hodnotenie viacerých oblastí fungovania mozgu.
Test PAL sledoval pamäť a učenie. Účastníčky si museli zapamätať, kde sa na obrazovke nachádzali jednotlivé obrazce, a neskôr ich priradiť na správne miesto. Test Stockings of Cambridge, skrátene SOC, preveroval priestorové plánovanie a riešenie problémov. Súčasťou testovania bol aj multitasking a reakčný čas.
Vedci kontrolovali aj kvalitu spánku. Použili na to Pittsburghský index kvality spánku. Po šiestich mesiacoch sa spánok v žiadnej skupine výrazne nezmenil a rozdiel sa neobjavil ani medzi skupinami. Lepší výsledok teda nemožno jednoducho pripísať tomu, že by ženy s kratším stravovacím oknom začali lepšie spať.
Rozdiel sa ukázal v úlohách, kde treba myslieť niekoľko krokov dopredu
Práve test priestorového plánovania priniesol najpresvedčivejší výsledok. Ženy, ktoré jedli počas približne ôsmich hodín denne, sa po polroku zlepšili. Skupina s bežným časom jedenia nie.
Rozdiel sa ukázal aj pri priamom porovnaní oboch skupín a bol štatisticky významný. Nešlo teda iba o náhodný posun v rámci jednej skupiny. Ženy so skráteným stravovacím oknom riešili po šiestich mesiacoch úlohy vyžadujúce plánovanie a premýšľanie nad ďalšími krokmi lepšie.
Pri pamäti už výsledok nebol taký jednoznačný. Ženy s kratším oknom urobili v teste PAL menej chýb než na začiatku štúdie. Keď však vedci porovnali obe skupiny priamo, štatisticky významný rozdiel nenašli.
Výsledky pri pamäťových testoch teda vyzerali sľubne, no zatiaľ nestačia na tvrdenie, že kratšie okno na jedenie zlepšuje pamäť lepšie než samotné obmedzenie kalórií. Multitasking ani reakčný čas sa počas šiestich mesiacov nezmenili.
Každá hodina navyše sa ukázala aj vo výsledkoch testov
Vedci si všimli ešte jednu zaujímavú súvislosť. Čím viac žena skrátila čas, počas ktorého jedla, tým väčšie zlepšenie dosiahla v teste plánovania. Podobný vzťah našli aj pri počte chýb v pamäťovom teste.
Táto súvislosť zostala viditeľná aj po započítaní ostatných faktorov. Podobný úbytok hmotnosti v oboch skupinách navyše naznačuje, že za výsledkom nebolo iba výraznejšie schudnutie jednej skupiny.
Stále však ide len o náznak. Výskumníci pracovali so 47 ženami a štúdia bola navrhnutá ako pilotný výskum. Pri takomto malom počte účastníčok môže výsledok ovplyvniť aj niekoľko jednotlivcov, ktorí sa zlepšia alebo zhoršia viac než ostatní.
„Samotný úbytok hmotnosti môže tlmiť časť kognitívneho úpadku spojeného so starnutím. Tieto dáta naznačujú, že ďalší prínos by mohlo priniesť, ak prestanete jesť štyri hodiny pred spaním a obmedzíte príjem potravy na osem až deväť hodín denne namiesto bežného 12-hodinového okna,“ uviedla Sue Shapses.
Hranicu štyroch hodín pred spaním však vedci samostatne netestovali. Ženy si zvolili vlastné stravovacie okno a väčšina z nich končila s jedlom približne o 18:00. Z výroku preto nemožno vyvodiť, že práve štyri hodiny bez jedla pred spánkom boli rozhodujúcim faktorom.
Prečo môže čas jedla meniť fungovanie mozgu
Prečo mozog žien reagoval na zmenu režimu práve takto, vedci zatiaľ s istotou nevedia. Majú však niekoľko možných vysvetlení.
Jedným z nich je cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny tela. Tie sa riadia najmä striedaním svetla a tmy, no silným signálom je aj jedlo. Keď človek raňajkuje skoro ráno a posledné jedlo si dá neskoro večer, jeho metabolizmus dostáva signály takmer počas celého dňa.
Skrátenie času jedenia vytvorí dlhšiu prestávku bez prijímania kalórií. Telo počas nej môže inak reagovať na inzulín, spracovanie živín či zápalové procesy. Autori chcú preskúmať aj signálne dráhy, pomocou ktorých bunky zisťujú, či majú živín dostatok alebo ich začína byť menej.
To je však zatiaľ hypotéza. Štúdia nemerala, či za lepším výsledkom stála nižšia miera zápalu, citlivosť na inzulín alebo presnejšie nastavenie cirkadiánneho rytmu. Tieto mechanizmy má objasniť až ďalší výskum.
O ochrane pred demenciou je ešte skoro hovoriť
Tlačová správa k štúdii spomína možné zníženie rizika demencie. Samotný výskum to však nedokázal. Vedci nesledovali výskyt Alzheimerovej choroby, zmeny v mozgu ani biomarkery, ktoré sa s demenciou spájajú.
Šesťmesačný test kognitívnych schopností je niečo úplne iné než dlhodobé sledovanie ochorenia, ktoré sa môže vyvíjať celé roky. Z výsledkov preto nemožno tvrdiť, že jedenie počas ôsmich hodín denne chráni pred demenciou.
Opatrnosť si vyžaduje aj výber účastníčok. V štúdii boli iba ženy po menopauze s nadváhou alebo obezitou. Nevieme, či by rovnako reagovali muži, mladší ľudia alebo osoby s normálnou hmotnosťou.
Výsledky navyše zatiaľ pochádzajú z konferenčného abstraktu a tlačovej správy. Podrobný vedecký článok môže priniesť ďalšie údaje o tom, ako presne ženy režim dodržiavali, aký veľký bol reálny rozdiel medzi skupinami a či výsledky ovplyvnili ďalšie okolnosti.
Ak však väčšie štúdie nález potvrdia, pri ochrane kognitívnych funkcií nemusí rozhodovať len obsah taniera. Rovnako dôležité môže byť aj to, kedy ho odložíš.
