Na planétu padá neviditeľný večný chemický dážď. Vedci varujú pred látkou, ktorá sa takmer nerozkladá
Látky, ktoré mali nahradiť freóny a chrániť ozónovú vrstvu, dnes podľa vedcov prispievajú k šíreniu večnej chemikálie TFA po celom svete.
Vedci čoraz častejšie upozorňujú na menej viditeľný dôsledok snahy napraviť jeden z veľkých environmentálnych problémov minulosti. Látky, ktoré mali pomôcť zachrániť ozónovú vrstvu, dnes podľa nového výskumu prispievajú k inému typu globálneho znečistenia. Paradox, že?
Najnovší výskum ukazuje, že náhrady za freóny stoja za šírením mimoriadne odolnej chemikálie, ktorá sa usádza na zemskom povrchu po celom svete. Jej množstvo pritom naďalej rastie. Ide o kyselinu trifluóroctovú, známu pod skratkou TFA. Tá patrí medzi takzvané večné chemikálie, ktoré sa v prostredí prakticky nerozkladajú a môžu pretrvávať celé desaťročia, možno aj storočia. Práve preto vyvoláva čoraz väčšie obavy medzi odborníkmi aj regulačnými orgánmi.
To, čo malo pomôcť, dnes vytvára nový problém
Podľa vedcov z Lancaster University sa medzi rokmi 2000 až 2022 dostalo z atmosféry na zemský povrch približne 335-tisíc ton tejto látky! Ide o prvý pokus presnejšie vyčísliť jej globálny výskyt pomocou pokročilého modelovania atmosférických procesov. Výsledky naznačujú, že problém je rozsiahlejší, než sa doteraz predpokladalo.
Zdroje TFA pritom nie sú na prvý pohľad zrejmé. Vzniká ako vedľajší produkt vtedy, keď sa v atmosfére rozkladajú niektoré priemyselné plyny používané najmä v chladiacich zariadeniach alebo v medicíne ako inhalačné anestetiká. Konkrétne ide o zlúčeniny HCFC a HFC, ktoré boli zavedené ako náhrada za pôvodné freóny poškodzujúce ozónovú vrstvu.
Hoci sa tieto látky postupne vyraďujú na základe medzinárodných dohôd, ich vplyv bohužiaľ naďalej pretrváva. V atmosfére totiž zostávajú veľmi dlho a ich koncentrácie neklesajú tak rýchlo, ako by sa dalo očakávať. Práve táto zotrvačnosť znamená, že tvorba TFA bude pokračovať ešte celé desaťročia. Vedci upozorňujú aj na to, že najvyššie hodnoty tvorby tejto látky môžu nastať kedykoľvek medzi rokmi 2025 až 2100. Inými slovami, aj opatrenia prijaté dnes sa môžu prejavovať až s dlhým oneskorením. Ide o typický príklad environmentálneho problému, ktorý sa naplno ukáže až po rokoch.
Neprehliadni
Zaujímavé sú aj zistenia o jej rozšírení. Stopy TFA sa našli dokonca aj v arktických oblastiach. Teda na miestach vzdialených od veľkých priemyselných zdrojov. To ukazuje, že tieto chemikálie sa dokážu šíriť atmosférou na tisíce kilometrov a zasahujú aj relatívne nedotknuté regióny.
Výskumníci pri analýze spojili modelové výpočty s reálnymi meraniami, napríklad zo vzoriek dažďovej vody či ľadových jadier. Takto dokázali overiť, že v Arktíde pochádza takmer všetka TFA z rozkladu HCFC a HFC, zatiaľ čo v iných regiónoch zohrávajú úlohu aj ďalšie zdroje.
Podarí sa zastaviť rastúce množstvo TFA v prostredí?
Pozornosti vedcov už neunikajú ani novšie typy chladív, ktoré sa dnes prezentujú ako ekologickejšia alternatíva. Napríklad látka HFO-1234yf, používaná v automobilových klimatizáciách, sa ukazuje ako ďalší dôležitý a pravdepodobne rastúci zdroj TFA v atmosfére. Jej čoraz širšie využívanie preto vyvoláva otázku, či sa tým nevytvára nový problém namiesto riešenia starého.
Zdravotné a ekologické dopady tejto látky zatiaľ nie sú úplne preskúmané. Európske úrady ju považujú za škodlivú pre vodné organizmy. Nemecký úrad zároveň navrhol jej klasifikáciu ako potenciálne toxickej pre reprodukciu. Objavujú sa aj otázky, čo môže dlhodobé hromadenie TFA znamenať pre ľudské zdravie. Vedci ju už zaznamenali v ľudskej krvi aj moči, čo naznačuje, že sa zo životného prostredia dostáva aj do tela človeka.
Hoci aktuálne koncentrácie zatiaľ niektoré úrady nepovažujú za bezprostredne nebezpečné pre ľudí, problém spočíva v ich postupnom hromadení. Keďže TFA sa prakticky nerozkladá, jej množstvo v prírode bude s veľkou pravdepodobnosťou ďalej rásť. Práve táto nezvratnosť vyvoláva obavy, že sa môže postupne priblížiť k hraniciam, ktoré už budú rizikové pre ekosystémy.
Planéta tu tak má ďalší problém, ktorý vznikol ľudskou činnosťou. Pri troche šťastia nájdeme spôsob, ako sa s večnými chemikáliami vysporiadať. Spoliehať sa však na to, že si s nimi príroda nejako poradí sama, je riskantné. Otázkou zostáva, či dokážeme nové chemické riešenia navrhovať tak, aby neriešili jeden problém tým, že vytvoria ďalší.
