Chemikália používaná v domácnostiach celé roky má vážny dopad na vývoj mozgu detí, varuje nová štúdia
Nová štúdia v JAMA Neurology upozorňuje, že chlorpyrifos, kedysi bežný pesticíd v domácnostiach aj poľnohospodárstve, môže trvalo poškodiť vývoj mozgu detí ešte pred narodením. Výskum odhaľuje zmeny v štruktúre mozgu, motorike aj dlhodobé následky expozície.
Niektoré chemikálie sa roky používali bez väčšieho podozrenia a pritom v ľudskom tele zanechávajú dlhodobejšie stopy, než by si ktokoľvek myslel. Nová štúdia zverejnená v renomovanom časopise JAMA Neurology ukazuje, že insekticíd chlorpyrifos (CPF), ktorý bol kedysi bežnou súčasťou domácich aj poľnohospodárskych postrekov, súvisí s dlhodobým poškodením mozgu u detí vystavených tejto látke ešte pred narodením.
Tím vedcov z Kolumbijskej univerzity, Keck School of Medicine na Univerzite Južnej Kalifornie a Detskej nemocnice v Los Angeles sledoval skupinu 270 detí pochádzajúcich z newyorských rodín latinskoamerického a afroamerického pôvodu. Matky mali počas tehotenstva v krvi zistiteľné množstvo chlorpyrifosu, čo poskytlo vedcom ideálnu vzorku na dlhodobé pozorovanie.
Deti vo veku od šiestich do štrnástich rokov následne podstúpili magnetickú rezonanciu aj sériu psychomotorických testov. Výsledky boli jasné. Čím vyššia bola pôvodná expozícia, tým väčšie rozdiely sa objavili v štruktúre mozgu aj v schopnostiach koordinácie a rýchlosti pohybov.
Pesticídy používané na ochranu pred hmyzom nakoniec škodia deťom už pred narodením
Podľa výskumníkov ide o najpresvedčivejší dôkaz, že látka určená na ničenie škodcov môže trvalo ovplyvniť vývoj ľudského nervového systému. Chlorpyrifos patrí medzi organofosfátové pesticídy, ktoré narúšajú funkciu enzýmu acetylcholínesterázy, teda mechanizmu zodpovedného za prenos signálov medzi nervovými bunkami. Keď je tento proces narušený, vznikajú poruchy v prenose informácií a v prípade vyvíjajúceho sa mozgu to môže mať trvalé následky.
Výskumníci potvrdili, že účinky expozície pretrvávajú dlhé roky po narodení. Zdokumentovali zmeny v hustote mozgového tkaniva, poruchy metabolizmu aj odchýlky v oblastiach zodpovedných za motorické funkcie. To sa premietlo do merateľne horších výsledkov pri testoch rovnováhy a rýchlosti reakcie.
Neprehliadni
Hlavná autorka štúdie, doktorka Virginia Rauh z Columbia Mailman School of Public Health, varuje, že podobným dávkam sú dodnes vystavení nielen pracovníci v poľnohospodárstve, ale aj tehotné ženy žijúce v blízkosti polí. Dodáva, že aj keď bol chlorpyrifos v Spojených štátoch už v roku 2001 vyradený z domáceho používania, v poľnohospodárstve sa využíval ešte ďalšie dve desaťročia. Látka je navyše stabilná a môže sa šíriť na veľké vzdialenosti prostredníctvom prachu a vzduchu.
Jej kolega, doktor Bradley Peterson z Keck School of Medicine, upozorňuje, že pozorované zmeny v mozgu majú mimoriadny rozsah a pravdepodobne nie sú výhradné len pre túto látku. Podobné účinky sa môžu objaviť aj pri iných organofosfátových pesticídoch, ktoré sa stále používajú po celom svete. Preto apeluje na obmedzenie ich používania, najmä počas tehotenstva a v období raného detstva, keď je nervová sústava najzraniteľnejšia.
Európska únia si so zákazom dala riadne na čas
Chlorpyrifos bol v Európskej únii úplne zakázaný až v roku 2020 po rozhodnutí Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý upozornil na jeho vplyv na vývoj mozgu. Napriek zákazu sa jeho zvyšky stále nachádzajú v pôde aj v potravinovom reťazci. Ide o smutný dôkaz, že environmentálna stopa týchto chemikálií pretrváva dlho aj po ich oficiálnom ukončení používania.
Nové poznatky prinášajú hrozivé varovanie, že ochrana pred toxickými látkami nie je len otázkou ekológie, ale aj verejného zdravia. Poškodenie mozgu, ktoré sa začne už v maternici, sa totiž nedá zvrátiť. Výskum ukazuje, že dôsledky jednej chemikálie môžu ovplyvniť celý život ďalšej generácie. Smutné však je, že bez pesticídov je už takmer nemožné vo veľkom vypestovať dostatok potravín, aby bolo možné nasýtiť ľudí naprieč planétou.
