V 90. rokoch Rusko vytvorilo „druhý deň“ pomocou obrovského kozmického zrkadla Znamja: Teraz sa tento sci-fi nápad vracia
Vytvoriť na Zemi druhý deň pomocou obrovského kozmického zrkadla znie skôr ako sci-fi než realita. Niečo také sa však Rusku skutočne podarilo a teraz sa táto myšlienka možno vráti.
Myšlienka rozsvietiť nočnú oblohu pomocou obrovského zrkadla vo vesmíre znie ako dej zo sci-fi filmu. V skutočnosti sa o niečo podobné Sovietsky zväz a neskôr Rusko naozaj pokúsili. Projekt s názvom Znamja dokonca krátko fungoval a na niekoľko minút odrazil slnečné svetlo na Zem.
Po viac ako troch desaťročiach sa pritom podobná myšlienka znovu dostáva do centra pozornosti, no tentoraz za ňou nestojí štátna vesmírna agentúra, ale súkromná americká spoločnosť, ktorá chce vyslať na obežnú dráhu tisíce zrkadlových satelitov.
Nápad vznikol ešte počas studenej vojny
Za projektom Znamja stál ruský letecký konštruktér Vladimir Syromjatnikov, ktorého mnohí považovali za jedného z najvýznamnejších odborníkov svojej doby. Podieľal sa napríklad na vývoji spojovacieho systému pre historickú misiu Apollo-Sojuz v roku 1975, počas ktorej sa americká a sovietska kozmická loď prvýkrát spojili na obežnej dráhe, píše IFL Science.
Samotná myšlienka vesmírneho zrkadla však vznikla ešte skôr. Vedci pôvodne uvažovali o jeho využití ako slnečnej plachty, ktorá by pomocou tlaku slnečného žiarenia poháňala kozmické lode.
Sovietske vedenie však v projekte uvidelo inú príležitosť. Chcelo predĺžiť denné svetlo nad odľahlými oblasťami krajiny, kde chýbala elektrická infraštruktúra. Dlhší deň mal pomôcť pri stavebných prácach, lesnom hospodárstve alebo ďalších činnostiach.
Neprehliadni
Zrkadlo malo priemer 20 metrov
Prvý funkčný prototyp dostal názov Znamja 2. Išlo o kruhové zrkadlo s priemerom približne 20 metrov. Vývojári ho vyrobili z plastovej fólie potiahnutej hliníkom a aj napriek veľkým rozmerom vážila celá konštrukcia menej než štyri kilogramy. Zrkadlo putovalo na obežnú dráhu pripojené k nákladnej kozmickej lodi Progress M-15, ktorá zásobovala vesmírnu stanicu Mir. Po splnení hlavnej misie prišiel rozhodujúci okamih. Kozmická loď uvoľnila zrkadlo, ktoré sa vo vesmíre otvorilo podobne ako rozkvitnutý kvet.
Experiment sa uskutočnil 4. februára 1993. Po rozvinutí začalo zrkadlo odrážať slnečné svetlo smerom na Zem. Svetelný lúč široký približne štyri kilometre prešiel nad časťou Európy ešte pred východom Slnka.
Celý jav trval približne šesť minút. Kozmonauti na palube stanice Mir opísali, že sledovali svetelný kruh pohybujúci sa po zemskom povrchu a niekoľkým pozorovateľom na Zemi sa podarilo krátky záblesk zaznamenať napriek hustej oblačnosti. Projekt tak ukázal, že myšlienka vesmírneho zrkadla nie je iba teoretickou úvahou.
Rusi plánovali oveľa väčší systém
Úspešný test povzbudil autorov projektu k ešte odvážnejším plánom. Ich cieľom už nebolo iba krátke osvetlenie vybranej oblasti. Uvažovali nad celou sústavou veľkých zrkadiel, ktoré by pravidelne presmerovali slnečné svetlo nad odľahlé časti Sibíri. Takýto systém by mohol predĺžiť pracovný deň bez potreby budovania elektrických rozvodov.
Vznikol preto ďalší projekt s názvom Znamja 2.5, no tentoraz však všetko dopadlo úplne inak. Počas rozkladania sa tenká fólia zachytila o anténu kozmickej lode. Zrkadlo sa neotvorilo správne a celá misia skončila neúspechom. Neskôr sa síce objavili plány na ešte väčšie zrkadlo Znamja 3, no projekt sa už nikdy nedostal do realizačnej fázy.
„Znamja 2 dokázala odraziť približne štvorkilometrový pás slnečného svetla na Zem počas približne šiestich minút pred východom Slnka,“ uvádzajú dobové správy o experimente.
Starý nápad dostáva nový život
Zdalo sa, že myšlienka vesmírnych zrkadiel navždy zapadne prachom, no situácia sa však tento rok opäť zmenila. Americká spoločnosť Reflect Orbital získala od Federálnej komisie pre komunikácie (FCC) povolenie na vývoj vlastného systému odrazových satelitov.
Firma chce pomocou zrkadiel presmerovať slnečné svetlo na miesta, kde už nastala noc alebo kde práve panuje zamračené počasie.
Dlhodobý plán je ešte ambicióznejší. Spoločnosť hovorí až o flotile približne 50-tisíc satelitov.
Plány a infografiky spoločnosti ukazujú, že celý projekt by mal odštartovať ešte tento rok s dvoma testovacími satelitmi, ktoré dokážu na päť minút vygenerovať jas porovnateľný s mesiacom v splne. Už v roku 2027 by však konštelácia 36 satelitov mala zabezpečiť osvetlenie s intenzitou dvoch luxov po dobu 2,5 hodiny, čo plne zodpovedá bežnému pouličnému osvetleniu. O rok neskôr by malo na obežnej dráhe krúžiť už viac ako tisíc satelitov, ktoré by dokázali vybrané priemyselné či mestské zóny osvetľovať nepretržite v režime 24/7.
Skutočný technologický skok je naplánovaný na začiatok budúcej dekády. V roku 2030, kedy by mala sieť zahŕňať vyše päťtisíc družíc, bude systém schopný na niekoľko minút vygenerovať intenzitu až 5 000 luxov, čo už zodpovedá klasickému dennému svetlu. Finálna fáza, ktorá počíta so spomínanou flotilou 50-tisíc satelitov v roku 2035, má priniesť radikálnu zmenu, schopnosť dodávať extrémny jas až 36 000 luxov po dobu niekoľkých hodín. Vesmírne zrkadlá by tak dokázali uprostred noci vytvoriť plnohodnotný deň, prípadne nepretržite zásobovať slnečnou energiou obrie solárne parky na zemi.
Astronómovia ale hovoria, že v súčasnosti je podobný projekt katastrofou. Upozorňujú, že ďalšie tisíce objektov, popri bežných satelitoch na orbite, odrážajúcich slnečné svetlo môžu výrazne skomplikovať pozorovanie vesmíru. Už dnes im spôsobujú problémy satelitné konštelácie, ktoré zanechávajú na fotografiách jasné stopy. Obrovské zrkadlá by podľa nich mohli situáciu ešte zhoršiť.
Na druhej strane podporovatelia projektu tvrdia, že technológia môže nájsť praktické využitie napríklad pri núdzových situáciách, záchranných akciách alebo pri osvetlení odľahlých oblastí bez energetickej infraštruktúry. V prípade záchranných akcií ale máme k dispozícii pomerne silné reflektory, je otázne, či potrebujeme aj „druhý deň“ v podobe svetla z obrovského kozmického zrkadla.
