VIDEO: Rusko prišlo o pocit bezpečia. Ukrajinské drony udreli na ruskú PVO. Zasiahli Buk-M3, radary aj základňu námorných dronov
Ukrajinské drony zasiahli základňu ruských námorných dronov, systém Buk-M3 aj viaceré radary. Takto hĺbkové údery oslabujú ruskú PVO.
Ukrajinské drony zasiahli 30. júla ruskú základňu bezposádkových člnov na Kryme, radarové kryty, systém Buk-M3 počas prepravy aj viacero radarových staníc. Útoky siahali od okupovaného polostrova až po Rostovskú oblasť.
Veliteľ ukrajinských Síl bezpilotných systémov Robert „Madyar“ Brovdi o zásahoch informoval na Telegrame a zverejnil aj zábery. Rozsah škôd sa zatiaľ nedá nezávisle potvrdiť. Pri väčšine cieľov hovorí o zásahu, nie o úplnom zničení.
Hangáre s ruskými námornými dronmi zachvátil výbuch
Najvýraznejšie zábery pochádzajú z Krymu. Hangáre základne námorných bezposádkových člnov pri obci Snizhne v Jevpatorijskom rajóne zasiahol 9. prápor „Kairos“ zo 414. samostatnej brigády známej ako „Maďarove vtáky“. Po zásahu nasledoval mohutný výbuch.
Brovdi použil skratku MBeK, ktorou ukrajinská armáda označuje námorný bezposádkový čln. Nie je však jasné, či sa v areáli stroje skladovali, opravovali alebo pripravovali na nasadenie. Potvrdená nie je ani ich výroba priamo na mieste.
Takéto člny môžu niesť výbušninu, senzory alebo inú výbavu a operovať bez posádky. Zásah preto mohol poškodiť aj servisné zázemie, dielne či techniku potrebnú na ich prípravu.
Neprehliadni
Radar ukryli pod ochrannú kupolu. Dron zasiahol práve ju
Rovnaká jednotka zasiahla aj kupoly nad radarovou stanicou na plošine Aj-Petri pri obci Ochotnyče. Takýto kryt sa nazýva radóm. Chráni anténu pred dažďom, vetrom, námrazou a prachom, no nesmie blokovať jej signál.
Preto sa vyrába z rádiopriepustných materiálov, napríklad zo sklolaminátu alebo špeciálnych kompozitov. Kovový plášť by rádiové vlny odrážal.
Zničená kupola ešte automaticky neznamená zničený radar. Tlaková vlna, úlomky alebo pád konštrukcie však môžu poškodiť anténu, kabeláž či elektroniku. Aj menej vážny zásah môže stanicu odstaviť do opravy.
Dron letí nízko a radar ho môže zbadať príliš neskoro
Pozemný radar nevidí všetko. Jeho výhľad obmedzuje zakrivenie Zeme, kopce, budovy aj ďalšie prekážky. Dron letiaci tesne nad terénom sa preto môže objaviť na obrazovke oveľa neskôr než lietadlo vo veľkej výške.
Trasa môže viesť údolím alebo medzi vyvýšenými miestami, ktoré vytvárajú radarový tieň. Malý a pomalý stroj sa navyše môže miešať s odrazmi od terénu, stromov či vozidiel.
Nízky let z dronu nerobí neviditeľný cieľ. Rusko používa viacero radarov, optické a infračervené senzory, rušičky aj mobilné palebné skupiny. Útočník preto hľadá medzery v pokrytí a plánuje trasu podľa polohy protivzdušnej obrany.
Buk-M3 viezli na podvalníku. Dron ho zastihol bez možnosti úniku
Ďalším cieľom bol systém protivzdušnej obrany Buk-M3 pri obci Snizhne v Doneckej oblasti. Ukrajinský dron ho zasiahol naložený na nízkom podvalníku.
Buk-M3 patrí medzi novšie ruské systémy stredného dosahu. Je určený proti lietadlám, vrtuľníkom, riadeným strelám aj dronom. Samohybná palebná jednotka nesie šesť rakiet a podľa uvádzaných parametrov môže zasahovať ciele približne do vzdialenosti 70 kilometrov.
Na zázname však nebol celý komplet. Batéria pozostáva z viacerých vozidiel, radarov a veliteľských prvkov. Zasiahnuté vozidlo bolo iba jednou časťou systému.
Presun je pre podobnú techniku citlivý moment. Vozidlo na podvalníku nemôže rýchlo zmeniť polohu ani okamžite začať bojovať. Jednotka „Fénix“ ukrajinskej pohraničnej služby zasiahla aj priestor na skladovanie a vypúšťanie dronov typu Šáhid na doneckom letisku. Brigáda „Nemesis“ medzitým trafila radar P-18 v okupovanej časti Záporožskej oblasti.
Na front stačí FPV dron. Hlboko v tyle útočia úplne iné stroje
Pod slovom dron sa skrývajú veľmi odlišné stroje. Malé FPV drony sa používajú najmä pri fronte a proti pohyblivej technike. Operátor ich riadi podľa obrazu z kamery a môže s nimi trafiť konkrétne vozidlo alebo jeho slabé miesto.
Na útoky desiatky či stovky kilometrov za frontom sa používajú väčšie stroje lietadlového typu. Majú úspornejší let, nesú viac paliva a väčšinu trasy zvládnu podľa pripravenej dráhy. Môžu kombinovať satelitnú a inerciálnu navigáciu alebo mapy terénu, aby pokračovali aj pri rušení signálu.
Brovdi nezverejnil, aké platformy zaútočili na jednotlivé ciele. Nie je preto možné tvrdiť, že Buk-M3 zasiahol FPV dron alebo že úder riadila umelá inteligencia. Ukrajina síce pri niektorých systémoch používa strojové videnie a autonómne navádzanie, pri tejto operácii to potvrdené nebolo.
Deep Strike spája prieskum, plánovanie aj jednotky, ktoré udierajú hlboko v tyle
Útoky koordinovali aj s Centrom hĺbkových zásahov, známym ako Deep Strike Center. Nejde o dátové centrum plné serverov, ale o pracovisko, ktoré prepája prieskum, výber cieľov a jednotky schopné zaútočiť ďaleko za frontom.
Pred úderom treba cieľ nájsť, overiť jeho polohu, sledovať pohyb protivzdušnej obrany, naplánovať trasu a vybrať vhodný typ dronu. Po zásahu nasleduje kontrola výsledku. Práve táto koordinácia rozhoduje, či sa drahý systém PVO podarí zasiahnuť v správnom čase.
Za necelý mesiac hlásia 205 zasiahnutých plavidiel. Neznamená to 205 potopených lodí
Súbežne pokračuje námorná operácia MoLoChKa. Brovdi tvrdí, že od jej spustenia 6. júla ukrajinské jednotky zaznamenali zásahy 205 plavidiel, z toho 130 v Azovskom a 75 v Čiernom mori. V poslednej sérii mali pribudnúť štyri tankery napojené na ruskú tieňovú flotilu.
Neznamená to, že Ukrajina potopila 205 lodí. Ide o plavidlá, ktoré ukrajinská strana eviduje ako zasiahnuté. Pri mnohých nie je verejne známy rozsah škôd ani presná metodika štatistiky.
Brovdi zároveň uviedol, že jeho jednotky počas júla zasiahli 30 prvkov ruskej protivzdušnej obrany. Útoky na radary, Buk-M3, základňu námorných dronov a miesto odpaľovania Šáhidov tak postupne narúšajú sieť, ktorá chráni ruské základne, letiská a logistiku.
