Tento plast zabíja tisíce ľudí ročne. Aj na Slovensku ho máme v každej domácnosti a používame ho každý deň!
Bežná chemikália DEHP používaná v plastoch môže podľa novej štúdie stáť za stovkami tisíc úmrtí na srdcové choroby ročne.
Znie to hrozivo, ale podľa novej štúdie vedcov z NYU Langone Health je to realita. Bežná chemikália používaná v plastoch, DEHP, môže byť zodpovedná za vyše 356 000 úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia po celom svete a to len za rok 2018. Najväčší dopad zaznamenali vedci v Ázii a na Blízkom východe, kde sa denne stretávame s plastovými výrobkami viac, ako si uvedomujeme.
Čo je DEHP a kde ho nájdeš?
DEHP (di-2-etylhexyl ftalát) patrí medzi takzvané ftaláty, teda chemikálie, ktoré sa pridávajú do plastov, aby boli ohybnejšie, mäkšie a trvácnejšie. Nájdeš ich v obaloch na potraviny, v PVC podlahách, hračkách, zdravotníckych pomôckach, ale aj v kozmetike či čistiacich prostriedkoch. Problém nastáva, keď sa tieto látky začnú uvoľňovať do okolia, napríklad pri zahrievaní plastových obalov s jedlom a dostanú sa do tela, kde môžu spustiť zápalové procesy v cievach.
Vedci z NYU upozorňujú, že práve DEHP je priamo spájaný so zvýšeným rizikom srdcového infarktu či mŕtvice. Ich štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Lancet eBiomedicine, je prvou svojho druhu, ktorá vyčíslila globálny dosah tejto chemikálie na úmrtnosť.
Najviac postihnuté krajiny? India, Čína, Indonézia
Výskumníci použili dáta z viac ako 200 krajín, pričom analyzovali hladiny DEHP v moči a porovnávali ich s údajmi o úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. Výsledky sú alarmujúce, India zaznamenala viac ako 103 000 úmrtí, nasledovaná Čínou a Indonéziou. V týchto regiónoch sa plastové výrobky používajú vo veľkom, často bez dostatočných regulačných opatrení.
Podľa štúdie až 74 % úmrtí spojených s DEHP pripadá na Áziu a Blízky východ. Ide o krajiny, ktoré prechádzajú rýchlou industrializáciou, no často nemajú prísne normy na kontrolu chemikálií v spotrebných produktoch.
Neprehliadni
Odhadovaná ekonomická strata, až 3,7 bilióna dolárov
Okrem zdravotných dopadov vedci vypočítali aj obrovskú ekonomickú stratu spojenú s týmito úmrtiami, tá sa pohybuje od pol miliardy až po 3,74 bilióna dolárov. Tieto čísla by mohli konečne presvedčiť politikov a výrobcov, že používanie ftalátov má nielen zdravotné, ale aj ekonomické následky.
A čo my v Európe?
Aj keď štúdia upozorňuje najmä na krajiny s vyšším výskytom úmrtí, netýka sa to len nich. Plastové výrobky s obsahom DEHP sa používajú bežne aj v Európe, hoci regulácie sú prísnejšie. Napriek tomu sa s týmito látkami denne stretávame, najmä ak často používame mikrovlnku na ohrievanie jedla v plastových nádobách alebo pijeme z plastových fliaš, ktoré boli vystavené teplu.
Dá sa tomu vyhnúť?
Aspoň čiastočne áno. Ftalátom ako DEHP sa síce úplne nevyhneš, no ich vplyv vieš výrazne obmedziť. Vyhýbaj sa plastovým obalom pri horúcom jedle a namiesto plastu používaj sklo, keramiku či nerez. Daj si pozor na detské hračky, hlavne tie, ktoré si deti dávajú do úst, vyberaj tie s označením „bez ftalátov“.
Tiež sleduj etikety aj pri kozmetike či čistiacich prostriedkoch. A plast radšej vôbec nedávaj do mikrovlnky, aj keď je označený ako „bezpečný“. Tieto jednoduché kroky môžu výrazne znížiť tvoje vystavenie škodlivým chemikáliám.
Vedci z NYU plánujú sledovať, ako by sa zníženie vystavenia ftalátom mohlo premietnuť do poklesu úmrtnosti. Zároveň upozorňujú, že súčasné čísla sú pravdepodobne ešte podhodnotené, keďže nebrali do úvahy iné vekové skupiny ani ďalšie ftaláty.
Je teda najvyšší čas prehodnotiť náš každodenný kontakt s plastmi, nielen kvôli planéte, ale aj kvôli nášmu srdcu.
