Vedci našli spôsob, ako z plastového odpadu vyrábať lieky proti bolesti. Podarilo sa im z neho vytvoriť paracetamol
Baktérie E. coli premenili plastový odpad na bežne dostupný liek proti bolesti, paracetamol.
Plasty sú pre našu planétu jedným z najväčších ekologických problémov. Ročne ich vyprodukujeme milióny ton a hoci mnohé z nich používame len raz, v prírode sa rozkladajú stovky rokov. Znečisťujú oceány, pôdu aj ovzdušie. No zdá sa, že aj pre tento druh odpadu sa začína črtať nové, a celkom nečakané využitie.
Tím vedcov z Univerzity v Edinburghu prišiel s prelomovým nápadom. Podarilo sa im vytvoriť geneticky upravené baktérie, ktoré dokážu rozložený plast premeniť na paracetamol, čo je známy liek proti bolesti a horúčke. Informoval o tom portál Science News.
Ako z plastovej fľaše vznikne tabletka?
Základom celého procesu je bežný plast PET, ktorý poznáme napríklad z fliaš na vodu či nealko. Vedci najprv tento plast chemicky rozložili na jednoduchšie zlúčeniny. Následne prišli na rad baktérie E. coli, známe z črevného prostredia, no v tomto prípade geneticky upravené tak, aby vedeli jednu z týchto zlúčenín, para-aminobenzoovú kyselinu (PABA), produkovať práve z rozloženého plastu.
Zaujímavý je aj spôsob, akým si vedci overili, že baktérie naozaj pracujú len s plastom. V ich genetickom kóde „vypli“ prirodzenú schopnosť vytvárať PABA z bežných živín. Inými slovami, bez plastu by baktérie neprežili. A keď prežili, vedci mali dôkaz, že PABA vznikla práve z PET materiálu.
Od odpadu k lieku
V ďalšej fáze tím pokračoval v úpravách baktérií tak, aby z PABA vytvárali samotný paracetamol. A výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov, takto upravené mikroorganizmy zvládli premeniť až 92 % rozloženého plastu na paracetamol, a to za menej než 48 hodín.
Neprehliadni
Znie to možno ako scéna z filmu, no v skutočnosti ide o elegantné spojenie biotechnológie a chémie. Dnes sa väčšina liekov vyrába z chemických látok získaných z ropy alebo zemného plynu. Tento nový prístup by tak mohol nielen znížiť závislosť od fosílnych palív, ale zároveň aj prispieť k riešeniu problému s plastovým odpadom.
Zatiaľ len začiatok
Treba ale povedať, že hoci koncept znie sľubne, vedci otvorene priznávajú, že k reálnemu nasadeniu do priemyselného merítka vedie ešte dlhá cesta. Samotné rozkladanie plastov je technologicky náročné a nákladné. Ako upozorňuje chemik Dylan Domaille z Colorado School of Mines, ktorý na výskume nepracoval, dôležité bude celý proces zjednodušiť a urobiť ho ekonomicky nenáročným.
Do budúcnosti sa však rysuje vízia ešte efektívnejšej technológie, napríklad vývoj jedinej baktérie, ktorá by zvládla celý proces od rozkladu plastu až po výrobu lieku. To by znamenalo veľký krok vpred.
Odpad ako surovina budúcnosti?
Ak výskum v tomto smere uspeje, môže to úplne zmeniť náš pohľad na plastový odpad. Z niečoho, čo dnes považujeme za problém, by sa mohla stať cenná surovina. Vedci z Edinburghu ukázali, že aj to, čo doteraz končilo na skládkach či v oceánoch, môže mať druhý život a pomáhať tam, kde to najmenej čakáme, teda aj v medicíne.
