Prežil by si jadrový útok? Toto sa stane, ak jadrová zbraň padne do tvojho mesta
Prežil by si jadrový útok? Táto stránka ukazuje simuláciu rôznych typov jadrových zbraní a čo by sa stalo, keby padli na tvoje mesto.
Nachádzame sa v dobe, kedy sa napätie medzi svetovými veľmocami dostáva na kritickú úroveň. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou stále prebieha a Rusko sa nejedenkrát v minulosti vyhrážalo použitím jadrových zbraní, ak západné veľmoci “neprimerane” pomôžu Ukrajine.
Rovnako ale aj americký prezident Donald Trump uviedol, že jadrová vojna by mohla pokojne nastať aj zajtra. Nie je ale isté, či sa americký prezident chválil možnosťami svojej krajiny, nepriamo sa vyhrážal nepriateľom, alebo len poukazoval na kritický stav vo svete.
Samozrejme, že vypálenie jadrovej zbrane akoukoľvek krajinou by znamenalo okamžitú odvetu a vstup do jadrovej vojny, ktorá by takmer s istotou predstavovala zánik civilizácie, ako ju poznáme. Bol to práve Albert Einstein, ktorý desivo poznamenal, že hoci nie je jasné, s akými zbraňami sa bude viesť tretia svetová vojna, je takmer jasné, že tú štvrtú budeme bojovať s papekmi a kameňmi.
S jadrovou vojnou sa nesie aj pojem jadrová zima, ktorý opisuje globálne ochladzovanie, ktoré by po vojne nastalo. Keď nastane výbuch atómovej bomby, jedným z okamžitých účinkov je intenzívna vlna radiácie zložená z gama žiarenia a neutrónov. Ide o priamu formu ožiarenia, vytvorenú nukleárnou reakciou a netrvá dlhšie, ako jednu sekundu. V prípade 10-kilotonovej bomby sa smrteľná dávka žiarenia dostáva do vzdialenosti jedného kilometra v rádiuse výbuchu.
Ver, či nie, ale smrteľná dávka radiácie je v prípade explózie jadrovej bomby zanedbateľná. Výbuch totiž sprevádzajú iné ničivé faktory, ktoré sa dostávajú do oveľa väčších vzdialeností. Výnimkou sú neutrónové bomby, ktoré uprednostňujú smrteľnú radiáciu pred inými devastujúcimi účinkami zbrane.
Neprehliadni
Svet spoznal desivé účinky jadrových zbraní 16. júla 1945. Išlo o prvý úspešný test jadrovej bomby, ktorý bol súčasťou projektu Manhattan a odvtedy je táto zbraň synonymom strachu. Riaditeľ projektu Manhattan, J. Robert Oppenheimer po teste jadrovej bomby prehlásil túto desivú myšlienku: „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov“.
Čo by sa stalo, keby jadrová bomba vybuchla v tvojom meste?
Riziko jadrovej vojny vzbudzuje pochopiteľný strach ľudí po celom svete, no len málokto vie, ako by to skutočne vyzeralo, keby jeho mesto zasiahla reálna jadrová zbraň. Túto desivú realitu demonštruje portál Outrider.
Zoberme si ako príklad “slabú” jadrovú zbraň, podobnú bombe, ktorá bola zhodená na Hirošimu a Nagasaki. Atómová bomba Little Boy mala ničivú silu 15 kiloton, no dnes existujú oveľa silnejšie a smrtiacejšie zbrane.
Ak by Little Boy padol do stredu Bratislavy, ako prvé by vznikla ohnivá guľa o veľkosti 0,17 km štvorcových. Nasledovala by vlna smrtiaceho tepla, ktorá by pokryla oblasť 8,92 km štvorcových. Tlaková vlna by zasiahla všetko v oblasti 4 km štvorcových a obrovskú dávku radiácie by dostal každý v oblasti 5,64 kilometrov štvorcových od miesta výbuchu.
Atómová bomba by usmrtila približne 14 611 ľudí a zranila by viac ako 40-tisíc. Už len tieto čísla znejú hrôzostrašne, no moderné jadrové zbrane sú oveľa silnejšie.
Môže to byť aj horšie
V arzenáli USA je štandardnou jadrovou zbraňou W-87, ktorá má silu 300 kiloton, čo je naozaj oveľa viac.
Ak by na Bratislavu dopadla táto jadrová zbraň, zabila by takmer 106-tisíc ľudí a zranila niečo cez 121-tisíc. Ohnivá guľa by mala rozlohu takmer dvoch kilometrov štvorcových, smrtiace teplo by zasiahlo na rozlohe 125,71 kilometrov štvorcových a tlaková vlna by sa šírila priestorom 29,51 kilometrov štvorcových. Obrovskú dávku radiácie by dostali ľudia v oblasti 14,4 kilometrov štvorcových od výbuchu.
Táto simulácia nám ukazuje desivý účinok jadrových zbraní. V dobe rastúceho geopolitického napätia nám ostáva len dúfať, že k apokalyptickému scenáru jadrovej vojny nedôjde. Hoci sa už objavilo pár vyhrážok, zatiaľ nie sme až v takom krízovom bode, v akom sa ľudstvo ocitlo napríklad počas kubánskej jadrovej krízy.
