Teleskop Jamesa Webba odhalil pekelný svet: Nepodobá sa žiadnej planéte, ktorú poznáme
Vedci objavili planétu L 98-59 d, ktorá nezapadá do známych kategórií. Pod jej povrchom je oceán magmy a atmosféru ovplyvňuje síra.
Dalo by sa povedať, že sme stále na počiatku skúmania vesmíru. Stále o ňom nevieme dostatok na to, aby sme ho vedeli úplne popísať a pochopiť. Neustále nás dokáže niečím prekvapiť. Jeden taký prípad sa udial pomerne nedávno.
Astronómovia totiž objavili planétu, ktorá sa vymyká všetkým doterajším kategóriám svetov. Tento objekt s označením L 98-59 d sa správa tak odlišne, že v podstate „podkopáva“ kategórie, ktorými vedci rozdeľujú exoplanéty. Najnovšie merania z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) naznačujú, že sa pod jej povrchom rozprestiera obrovské more roztavených hornín. Skús si predstaviť akýsi celoplanetárny lávový oceán, v ktorom sa ukrývajú veľké zásoby síry.
Táto planéta obieha pomerne malú červenú hviezdu asi 35 svetelných rokov od Zeme. V kozmických mierkach ide o relatívne blízku vzdialenosť, obrazne povedané „čo by si kameňom dohodil“. Detailné pozorovania z JWST aj z pozemských observatórií ukázali prekvapivé hodnoty. Planéta má približne 1,6-násobok veľkosti Zeme, no výrazne nižšiu hustotu, než by sa očakávalo, a jej atmosféra obsahuje sírovodík (H₂S) a ďalšie sírne plyny.
V čom je teda problém? Astronómovia by takúto planétu doteraz zaradili buď medzi kamenné „plynové trpaslíky“ s hustou vrstvou vodíka, alebo medzi vodné svety s hlbokými oceánmi pod ľadom. Nové údaje však ukazujú, že L 98-59 d nezapadá do žiadnej z týchto skupín.
Lávová planéta nezapadá do žiadnej z kategórií
Keďže jej povrch má byť pokrytý tekutou horninou, v atmosfére zohráva síra a jej zlúčeniny kľúčovú úlohu. Na Zemi sa síra typicky spája skôr s vulkánmi než s tým, že by tvorila podstatnú časť atmosféry planéty ako celku. Pre vedcov ide o nezvyčajný jav, preto sa rozhodli použiť matematické simulácie na jeho lepšie pochopenie. Pomocou modelov sledovali vývoj planéty od jej vzniku až po súčasnosť.
Neprehliadni
Výsledky naznačujú, že vnútro L 98-59 d tvorí najmä roztavený kremičitanový plášť, podobný láve na Zemi. Pod jej povrchom sa rozprestiera hlboký magmatický oceán, ktorý môže siahať tisíce kilometrov do hĺbky. Toto rozsiahle žeravé prostredie výrazne ovplyvňuje zloženie celej planéty. Funguje totiž ako chemický zásobník, v ktorom sa ukladá veľké množstvo síry a ďalších prchavých prvkov, ktoré by inak unikli do vesmíru.
Magmatický oceán má aj druhú dôležitú úlohu. Pomáha udržiavať hustú vodíkovú atmosféru. Bez tohto mechanizmu by silné žiarenie z hostiteľskej hviezdy postupne odfúklo ľahké plyny do vesmíru. Planéta si tak vďaka vnútornej „zásobárni“ dokáže dlhodobo udržať svoje špecifické chemické zloženie.
Zaujímavé je aj to, že planéta mohla pôvodne vyzerať úplne inak. Podľa modelov sa mohla podobať na takzvaný sub-Neptún, teda planétu s hrubou plynovou atmosférou. Lenže postupom času ochladla a prišla o časť svojej plynovej obálky.
Vďaka údajom vedia vedci odhadnúť, ako približne vyzerá
Vedci sa zároveň domnievajú, že magmatické oceány sú pravdepodobne univerzálnym počiatočným štádiom vývoja všetkých kamenných planét, vrátane Zeme a Marsu. Skúmaním týchto extrémnych exoplanét tak môžeme lepšie pochopiť, ako vyzerali najstaršie etapy vývoja našej vlastnej planéty, keď jej povrch pokrývalo roztavené horninové more a atmosféru tvorili horúce plyny.
To, ako táto planéta skutočne vyzerá, sa pravdepodobne tak skoro nedozvieme. No vďaka získaným údajom a pokročilým modelom dokážu vedci pomerne presne odhadnúť, čo sa na nej deje. Otázkou zostáva, aké ďalšie podobne zvláštne svety sa im podarí objaviť.
