NASA si všimla planétu HD 137010 b, ktorá by mohla byť „druhou Zemou“. Správa sa podobne ako naša planéta
Možno sme narazili na planétu, ktorá sa veľkosťou aj dráhou podobá Zemi. HD 137010 b sa ukázala len jediný raz, no aj to stačilo na odhad jej roka, vzdialenosti a šance, že ide o „druhú Zem“.
Rozšírený omyl hovorí, že planétu podobnú Zemi možno objaviť len vtedy, keď ju astronómovia vidia prejsť pred hviezdou opakovane, ideálne niekoľkokrát za sebou. Ukazuje sa však, že pri dostatočne presných dátach môže stačiť aj jediný prechod. Presne to sa stalo pri objekte označenom ako HD 137010 b.
Nejde ešte o oficiálne potvrdenú „druhú Zem“. Planéta sa neukázala opakovane, ale objavila sa len ako jeden drobný pokles jasu hviezdy v starších dátach z misie K2, vysvetľuje NASA. Práve z tejto jedinej udalosti sa však podarilo odhadnúť jej veľkosť aj typ dráhy. A to stačilo na to, aby sa dostala medzi najzaujímavejších kandidátov na planétu podobnú Zemi, akých dnes poznáme.
Hviezda HD 137010 sa nachádza približne 146 svetelných rokov od nás. V kozmickom meradle ide o pomerne blízke okolie, čo z nej robí vhodný cieľ pre budúce pozorovania výkonnejšími teleskopmi.
Jeden tranzit, veľa informácií: ako vedci odhadli veľkosť a dráhu planéty HD 137010 b
Tranzitná metóda funguje jednoducho: keď planéta prejde pred hviezdou, zakryje malú časť jej svetla. Pri HD 137010 išlo o pokles len asi o 0,02 %. Takéto zoslabnutie zodpovedá telesu približne veľkosti našej planéty, Zeme.
Dôležitá nebola len hĺbka poklesu, ale aj jeho trvanie. Trval asi desať hodín. Keď sa do výpočtu zahrnie veľkosť hviezdy, vyjde rýchlosť prechodu podobná rýchlosti Zeme na jej dráhe okolo Slnka. Inými slovami: planéta sa pravdepodobne pohybuje po dráhe s periódou blízkou jednému roku.
Neprehliadni
Podľa výpočtov by HD 137010 b mala obiehať okolo svojej hviezdy približne raz za 300 až 350 dní. To je veľmi podobné obežnej dobe Zeme, ktorá trvá 365 dní. Práve táto podobnosť robí z tejto planéty výnimočný objekt medzi tisíckami známych exoplanét, z ktorých väčšina obieha svoje hviezdy za pár dní alebo týždňov.
To, samozrejme, neznamená, že astronómovia „vidia“ celý jej obeh. Znamená to, že z geometrie a fyziky tranzitu vedia dopočítať, aký typ dráhy je s takýmto prechodom zlučiteľný. Kratšie dráhy by dali príliš krátky tranzit, extrémne dlhé by boli štatisticky málo pravdepodobné.
Prečo sa o HD 137010 b hovorí ako o možnej „druhej Zemi“
Dôvod nie je v tom, že by na nej už niekto videl oceány alebo atmosféru. Hlavná podobnosť so Zemou spočíva v kombinácii dvoch vecí: veľkosti a dráhy. Planéta má rozmery blízke Zemi a zároveň obieha svoju hviezdu v podobnej vzdialenosti, ako Zem obieha Slnko.
Väčšina exoplanét veľkosti Zeme, ktoré dnes poznáme, sa nachádza veľmi blízko svojej hviezdy a má „rok“ dlhý len niekoľko dní. HD 137010 b je výnimkou: jej rok trvá približne ako náš a jej veľkosť naznačuje, že ide o kamenný svet, nie o plynného obra.
Samozrejme, to ešte nerobí z tejto planéty náš nový domov, ale robí z nej jeden z najlepších príkladov toho, ako by mohla vyzerať planéta typu Zem mimo našej slnečnej sústavy.
Prečo obývateľná zóna ešte neznamená miernu klímu na planéte
Podľa výpočtov dostáva HD 137010 b len asi tretinu až polovicu energie, ktorú Zem dostáva od Slnka. To znamená, že sa nachádza skôr na chladnejšom okraji oblasti, kde by sa za určitých podmienok mohla udržať kvapalná voda.
Všetko teraz stojí na tom, akú má atmosféru. Ak by bola riedka alebo podobná marťanskej, povrch by rýchlo vychladol a teploty by sa pohybovali okolo mínus 70 až mínus 90 stupňov Celzia. To je rozsah, v ktorom je voda trvalo zamrznutá a ktorý sa blíži podmienkam na Marse.
Pomôcť môže porovnanie s planétami typu Kepler-186 f. Tam výpočty ukázali, že ak má planéta dostatočne hustú atmosféru s veľkým podielom oxidu uhličitého, povrch sa môže ohriať nad bod mrazu. Ak nie, skončí ako svet pokrytý ľadom, ktorý sa kvôli vysokému odrazu svetla ešte viac ochladzuje.
Prečo signál tranzitu HD 137010 b nevyzerá ako chyba merania
Pri jednom tranzite je riziko omylu vysoké. Mohlo by ísť o zákryt dvojhviezdy v pozadí alebo o technický artefakt prístroja. Autori preto skúmali, či sa hviezda počas udalosti „nepohla“ na detektore, či v okolí nebol iný zdroj svetla a či sa v dátach neobjavujú podobné poklesy aj pri iných hviezdach.
Ukazuje sa však, že tvar poklesu zodpovedá planetárnemu tranzitu: má zaoblené minimum a krátke nábehy, nie ostré zlomy typické pre zákryt hviezd. Archívne snímky zároveň neukazujú žiadny jasný objekt v pozadí, ktorý by signál mohol napodobniť. To ešte z HD 137010 b nerobí potvrdenú planétu, ale výrazne to zužuje počet alternatívnych vysvetlení.
