Môže planéta vyschnúť naraz? Vedci analyzovali 120 rokov dát a objavili „bezpečnostný mechanizmus“ Zeme
Planéta nevysychá naraz. Analýza viac než 100 rokov klimatických dát ukazuje, prečo sa globálne sucho synchronizuje len zriedka, akú úlohu hrajú oceány a prečo sú dnes väčšou hrozbou takzvané bleskové suchá.
Klimatická zmena vyvoláva jednu opakujúcu sa obavu: čo sa stane, ak veľkú časť planéty zasiahne sucho v rovnakom čase? Taký scenár by znamenal globálny problém pre poľnohospodárstvo, ceny potravín aj politickú stabilitu.
Hoci znie tento scenár znepokojivo, nový výskum však ukázal, že Zem má určitý „bezpečnostný mechanizmus“, ktorý bráni, aby sa všetko rozpadlo naraz.
Medzinárodný tím vedcov z Indian Institute of Technology Gandhinagar a Helmholtz Centre for Environmental Research analyzoval viac než 100 rokov klimatických dát z obdoba od roku 1901 až do 2020. Výsledky publikovali v časopise Communications Earth & Environment.
Zistenie výskumu ukazuje, že globálne synchronizované sucho sa objavuje oveľa zriedkavejšie, než sa predpokladalo.
Výskumníci sledovali Zem ako prepojený celok, nie ako izolované regióny
Vedci skúmali, koľko pevniny zasiahne sucho v rovnakom čase. Výsledok ukazuje jasný trend, v jednom okamihu sucho zasahuje približne 1,8 až 6,5 percenta svetovej pevniny. Niektoré staršie modely pritom odhadovali, že by sa sucho mohlo naraz rozšíriť až na jednu šestinu planéty.
Neprehliadni
Výskumníci preto začali skúmať, prečo sa sucho nešíri rovnomerne po celom svete.
„Začiatky sucha sme analyzovali ako udalosti v globálnej sieti. Ak dva vzdialené regióny vstúpili do sucha v krátkom časovom okne, považovali sme ich za synchronizované,“ vysvetlil vedúci autor štúdie Udit Bhatia.
Takýto prístup umožnil vedcom sledovať planétu ako prepojený systém, nie ako izolované regióny.
Analýza odhalila „uzly sucha“ ktoré ovplyvňujú vývoj klímy na planéte
Analýza odhalila niekoľko miest, ktoré zohrávajú v globálnom systéme sucha mimoriadne dôležitú úlohu. Vedci ich označili ako uzly sucha.
Patria medzi ne napríklad:
- Austrália
- Južná Amerika
- južná Afrika
- časti Severnej Ameriky
Keď sa sucho objaví v týchto oblastiach, často sa následne objaví aj inde na svete.
Výskumníci zároveň analyzovali úrodu hlavných plodín, teda pšenice, ryže, kukurice a sóje. Cieľom bolo zistiť, aký vplyv má sucho na poľnohospodárstvo. Výsledok ukázal pomerne vysoké riziko.
„Pri miernom suchu sa pravdepodobnosť zlyhania úrody často zvýši nad 25 percent a v niektorých oblastiach môže dosiahnuť až 40 až 50 percent pri plodinách ako kukurica a sója,“ uviedol výskumník Hemant Poonia.
Ak by podobná situácia zasiahla viac veľkých poľnohospodárskych regiónov naraz, svetový potravinový trh by čelil vážnym problémom.
Oceány brzdia najbrutálnejšie výkyvy podnebia
Najdôležitejšiu úlohu pri regulácii sucha zohrávajú oceány.
Teplota povrchu oceánov totiž mení rozloženie zrážok po celej planéte. Jeden z najznámejších príkladov predstavuje klimatický jav El Niño-Southern Oscillation (ENSO).
Počas rokov El Niño sa napríklad Austrália často ocitne v centre sucha, zatiaľ čo iné regióny môžu dostať viac zrážok. Pri opačnej fáze, s označením La Niña, sa vzorce opäť presunú.
Spoluautor štúdie Danish Mansoor Tantary to vysvetlil takto:
„Tieto oceánske výkyvy vytvárajú mozaiku regionálnych reakcií a tým obmedzujú vznik jedného globálneho sucha, ktoré by zasiahlo viac kontinentov naraz,“ vyjadril sa spoluautor štúdie.
Bleskové suchá predstavujú závažnejší problém
Aj keď planéta nevysychá naraz, klimatológovia upozorňujú na nový fenomén, ktorý v posledných rokoch naberá na sile, takzvané bleskové suchá.
Tieto suchá vzniknú oveľa rýchlejšie než tradičné klimatické cykly. Rastúce teploty totiž zrýchľujú odparovanie vody z pôdy. Región môže prejsť z normálneho stavu do vážneho sucha v priebehu niekoľkých týždňov.
Práve preto má výskum z IIT Gandhinagar veľký význam. Pomáha rozlíšiť, či ide len o lokálny výkyv alebo o začiatok aktivácie jedného z globálnych „uzlov sucha“, ktorý môže ovplyvniť širší región.
Potravinový nacionalizmus
Štúdia zároveň upozorňuje na dôležitú úlohu medzinárodného obchodu. Ak sucho zasiahne jeden región, úroda v inom môže situáciu vyrovnať.
Vo svetovej ekonomike ale často nastáva opačný problém. Niektoré štáty pri prvých náznakoch slabšej úrody okamžite obmedzia export potravín. V posledných rokoch sa podobné opatrenia objavili napríklad pri vývoze ryže z Indie.
Takéto kroky môžu situáciu na globálnom trhu ešte viac destabilizovať. Vedci preto zdôrazňujú, že poznanie globálneho systému sucha môže pomôcť zmierniť paniku na trhoch.
Umelá inteligencia pomáha farmárom zistiť, či ide o drobný výkyv alebo začiatok vážnejšieho problému
Model globálnej siete sucha má ešte jeden zaujímavý potenciál. Vedci už začali využívať umelú inteligenciu na sledovanie signálov, ktoré môžu spustiť dominový efekt medzi jednotlivými regiónmi.
Ak senzory napríklad zachytia neobvyklé otepľovanie oceánu pri Austrálii, model dokáže odhadnúť, ako sa vzorce zrážok presunú do iných častí sveta. Takéto predpovede môžu pomôcť aj farmárom.
Ak systém včas upozorní na riziko sucha, pestovatelia môžu zmeniť plodiny alebo upraviť plán výsadby ešte predtým, než sa problém objaví.
Vedci zdôrazňujú, že pri výskume klímy musíme Zem vnímať ako prepojený celok
Výskum ukázal jednu dôležitú vec. Klimatické procesy fungujú ako globálna sieť, kde oceány, zrážky a teplota navzájom reagujú.
Preto sa sucho zvyčajne nerozšíri po celej planéte naraz. Tento fakt však neznamená, že klimatické riziká zmizli. Skôr ukazuje, že lepšie pochopenie týchto prepojení môže pomôcť reagovať na problémy skôr, než sa lokálne sucho premení na globálny potravinový šok.
